Tak ako ministerstvo obrany rekordne míňa na zbrojenie, neváha ani pri iných nákupoch, ako sú služby. Od roku 2023 zazmluvnilo alebo plánuje dodávateľov za takmer dve a pol miliardy eur. Ide najmä o strategické investície – nemocnicu v Prešove a Bratislave –, pri ktorých je možné nakupovať bez súťaže a podrobnej verejnej kontroly. Pochybnosti ale vyvoláva napríklad aj dodávka stravy pre vojakov.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka a Nadácia Zastavme korupciu analyzovali takmer tisíc zmlúv väčšieho objemu (nad 50-tisíc eur) v hodnote 691 miliónov eur. Tá nadväzuje na analýzu nákupov výzbroje a výstroja, ktorú sme zverejnili nedávno.
K 691 miliónom treba pripočítať aj strategické investície schválené vládou: plánovaný projekt nemocnice v Prešove, ktorý je už asi o sto miliónov drahší ako pôvodné odhady a narástol na 450 miliónov bez DPH, výstavbu novej národnej nemocnice a vojenskej základne v Bratislave za 1,27 miliardy eur bez DPH a výstavbu infraštruktúry pre izraelský systém protivzdušnej obrany Barak za 50 miliónov eur bez DPH. Spolu tak ide takmer o 2,5 miliardy eur.
TOP dodávatelia: aj konzorcium s firmou blízkou Bödörovi
Medzi najväčších dodávateľov patril Slovnaft s dodávkou pohonných látok a talianska firma Leonardo S.p.A., ktorá zabezpečuje výcvik technického personálu a logistickú podporu pre Spartany. Do top desiatky patrí aj konzorcium, ktoré zabezpečuje protipovodňové opatrenia. Jeho členom je aj firma Stanter blízka Norbetovi Bödörovi.
V celom roku 2024 a do konca apríla roka 2025 rezort obrany najviac – z kategórií, ktoré sme v ICJK sledovali – investoval do stavebných prác a údržby budov.
Do výdavkov na obranu sa počas nasledujúcich rokov započítajú aj stámilióny eur na výstavbu novej nemocnice v Prešove, ktorá spadá pod Ústrednú vojenskú nemocnicu v Ružomberku. Tender mal na starosti šéf vojenskej nemocnice Marián Križko, ktorý kedysi viedol Nemocnicu sv. Michala v Bratislave a je známy aj tým, že si v tom čase písal cez aplikáciu Threema s Marianom Kočnerom o prenájme priestorov pre nemocnicu v Kočnerovej budove.
Podmienky tendra na výstavbu prešovskej nemocnice mohli byť limitujúce pre slovenské stavebné firmy. Zhotoviteľa totiž vyberali rokovacím konaním so zverejnením a s obmedzením počtu účastníkov na troch.
„Je to procedúra, v ktorej nemôže podať ponuku každý, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady, ale len tri firmy s najväčším množstvom referencií. To samozrejme vyblokuje firmy, ktoré síce vedia stavať nemocnice, ale nemajú najviac referencií. Riziko, že sa tieto tri firmy navzájom dohodnú a proti sebe nesúťažia, je obrovské," komentoval rozhodnutie ministerstva Miroslav Cák, expert na verejné obstarávanie, ktorý spolupracuje s Nadáciou Zastavme korupciu.
V súťaži napokon uspelo konzorcium firiem, ktoré vlastnia oligarchovia blízki maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ich víťazná ponuka bola vo výške 451 miliónov eur bez DPH, čo je približne o sto miliónov viac, než bola pôvodne odhadovaná hodnota zákazky, informoval minulý týždeň Denník N.
V prvej desiatke najväčších zmlúv sme narazili aj na zabezpečovanie stravovania vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť, kde pôsobia jednotky NATO. Výcvikové stredisko po tendri v minulom roku uzavrelo zmluvu so združením Gastro Lešť, ktoré sa skladá z dvoch firiem Deaf group a MASCOTT. Ponúklo stravu za 17 eur na osobu a deň. Na zabezpečovanie stravovania na dva roky tak uzavreli zmluvu na 16 miliónov eur
Približne dva mesiace po podpise Vojenský výcvikový priestor Lešť podpísal dodatok, ktorým cenu zvýšil o ďalších 6,4 milióna eur – teda o viac ako 38 percent. Zvýšenie preveruje Úrad pre verejné obstarávanie, keďže na zvyšovanie kontraktov po verejnom obstarávaní platia zákonné limity.
Ministerstvo obrany na e-maily a telefonáty ICJK nereagovalo a na naše otázky neodpovedalo.
Ako je staviteľ nemocnice prepojený na Orbána
Jeden z najväčších projektov – výstavba vojenskej nemocnice, bude drahší, ako štát predpokladal. V konzorciu, ktoré nemocnicu postaví, je aj spoločnosť Bekor podnikateľa Alexandra Gyurkovicsa. Ten prevádzkuje sieť čerpacích staníc v Galante. Gyurkovics vlastní napríklad aj firmu AVA-stav.
Podľa zistení denníka SME vyhrala firma AVA-stav v roku 2022 aj tender na výstavbu hokejovej haly v Trenčíne za 12,5 milióna eur. Podľa zmluvy ju mala postaviť za menej ako rok, nakoniec jej to trvalo tri. K pôvodnej zmluve pribudli dva dodatky a na konci mája 2023 narástla suma na 16 miliónov eur. Župan Jaroslav Baška zo Smeru uviedol pri aprílovom otvorení haly, že celkové náklady na výstavbu haly boli vo výške 23 miliónov eur, čo takmer dvojnásobne zvýšenie pôvodného kontraktu.
Ďalšou firmou v konzorciu je maďarská spoločnosť Confector podnikateľa Sándora Holmana. Tá sa zviditeľnila najmä rekonštrukciou karmelitánskeho kláštora v Budapešti, ktorý sa stal sídlom úradu premiéra Orbána.
Tretím členom skupiny je West Hungária Bau, firma patriaca Attilovi Paárovi, jednému z najbohatších maďarských podnikateľov, ktorý pravidelne získava veľké verejné zákazky aj doma.
Attila Paár zbohatol vďaka stavebníctvu a developmentu. V roku 1997 založil firmu West Hungária Bau (WHB), z regionálneho hráča vyrástol na jedného z nasilnejších v oblasti stavebných zákaziek, cestovného ruchu a realitného biznisu. Vďaka dobrým kontaktom v rodnom Győri sa mu od roku 2000 darilo získavať lukratívne zákazky a koncom desaťročia sa dostal medzi najbohatších Maďarov.
WHB sa podieľala na viacerých projektoch, ktoré odštartovali raketový vzostup Attilu Paára ako vplyvného podnikateľa éry Viktora Orbána. Paárovo impérium výrazne rástlo od roku 2010, keď Maďarsko zažívalo boom štátnych investícií. Paárove firmy stali pravidelnými víťazmi verejných obstarávaní pod taktovkou Orbánovej vlády najmä v oblasti výstavby a rekonštrukcií.
Výsledkom boli obrovské príjmy. Len v rokoch 2019 až 2021 získali firmy prepojené s Paárom štátne zákazky v hodnote približne 282 miliárd forintov, vtedajších takmer 780 miliónov eur.
Patrí medzi najbohatších Maďarov
Vďaka lukratívnym obchodom Paárovo osobné bohatstvo výrazne vzrástlo –podľa rebríčka Forbes sa v roku 2024 zaradil medzi 50 najbohatších ľudí v krajine s odhadovaným majetkom 200 miliónov eur (79,7 miliardy forintov). Proti korupcii zameraná organizácia K-Monitor ho však hodnotí ešte vyššie: s majetkom 225 miliónov eur (90 miliárd forintov) ho zaraďuje na 15. miesto.
Významným aspektom Paárovej kariéry je jeho úzke podnikateľské prepojenie s Istvánom Tiborczom, zaťom premiéra Viktora Orbána. V roku 2015, keď sa Tiborcz údajne rozhodol stiahnuť z firiem zapojených do štátnych tendrov, jedna z Paárových spoločností odkúpila jeho podiel v Elios Innovatív Zrt. – kontroverznej firme osvetľujúcej obce.
Spoločnosť Elios vyšetroval Úrad Európskej únie pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý odhalil vážne nezrovnalosti. Inšpektorov OLAF-u počas pracovných ciest v Maďarsku sledovala maďarská zahraničná rozviedka.
Kaliňák: Iní toho majú veľa
Na otázku Denníka N, prečo sa do výberového konania na výstavbu nemocnice neprihlásila žiadna veľká spoločnosť, ktorá zvykne stavať, minister obrany Kaliňák odpovedal takto:„Pokiaľ viem, napríklad Strabag ponuku nedal, pretože je plne zamestnaný nemocnicou v Banskej Bystrici a nedokázal by naše zadanie stihnúť v požadovanom termíne."
Do tendra sa nezapojila ani ďalšia veľká stavebná spoločnosť pôsobiaca na Slovensku Skanska SK, a. s. „Naša spoločnosť nedisponuje referenciami, ktoré boli vyžadované v súťažných podmienkach," uviedol pre ICJK Pavol Abrhan, člen predstavenstva Skanska SK, a. s.
Ministerstvo obrany totiž určilo podmienky, ktoré podľa informácií ICJK do výraznej miery diskvalifikovali aj najväčšie slovenské stavebné firmy. Záujemca totiž musel v uplynulých desiatich rokoch preukázať, že zrealizoval minimálne jednu zákazku na stavebné práce týkajúce sa nemocničnej budovy a zdravotníckeho zariadenia, pričom minimálna hodnota stavebných prác bola 20 miliónov eur bez DPH. Boli tam aj ďalšie podmienky, ktoré mohli skomplikovať cestu slovenským firmám k získaniu prešovskej zákazky.
Najviac míňame na rekonštrukcie, výstavbu a údržbu budov
Premiér Robert Fico v júni kritizoval zvyšovanie výdavkov na obranu krajín NATO na päť percent.„Otázka je, koľko to má byť a ako to má vyzerať. Pre Slovensko je najpodstatnejšie to, že keď aj dôjde k zvýšeniu výdavkov na obranu, tak budeme ich chcieť používať na projekty duálneho určenia." Za tie označil Fico napríklad výstavbu nemocnice v Prešove, v Bratislave či rekonštrukciu v Ružomberku.
Lenže to v akom pomere sa bude investovať do armády a do ďalších projektov určuje už samotný prísľub.
„Dohoda o zvýšení výdavkov na obranu stanovuje že výdavky budú rozdelené do dvoch kategórií, pričom minimálne 3,5 % HDP ročne bude smerovať na financovanie základných obranných potrieb a ďalších 1,5 % HDP na projekty, ako je ochrana kritickej infraštruktúry,”povedal pre ICJK odborník na obranu Vladimír Bednár.
Napríklad v roku 2024 vláda schválila opravu vojenských kasární Hviezda, v Bratislave známe ako Kukurica, za 58 miliónov eur. Ide o rozsiahly projekt, ktorý má dlhodobo posilniť schopnosti rezortu obrany a slúžiť aj vojenskému spravodajstvu či vojenskej polícii.
Najväčšia tohtoročná zákazka zatiaľ patrí firme Strabag a Oat, ktoré majú rekonštruovať rolovacie dráhy na Sliači. Druhú najväčšiu zmluvu v tejto kategórii získala firma AVA-stav podnikateľa Alexandra Gyurkovicsa. Má vybudovať onkologické centrum vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Firma sa bude spolupodieľať aj na strategickej investícii ministerstva obrany pri výstavbe nemocnice v Prešove.
Strategické investície: infraštruktúra pre izraelský protivzdušný systém
Po odchode talianskej jednotky, ktorá na Slovensku dočasne zabezpečovala protivzdušnú obranu, ostala krajina bez vlastného funkčného systému. Ministerstvo obrany preto koncom augusta 2024 schválilo nákup izraelského systému Barak za viac ako 554 miliónov eur bez DPH.
Nákup bol zaradený medzi strategické investície. Samotný systém aj výstavba novej infraštruktúry, ktorá má zabezpečiť jeho prevádzku, získali štatút strategického projektu. Vyplýva to z uznesenia vlády z mája 2025. Výstavba tejto infraštruktúry má stáť viac než 50 miliónov eur bez DPH.
Napriek tomu, že výdavky na obranu rastú a NATO apeluje na ich ďalšie zvyšovanie, minulý týždeň premiér Robert Fico vyhlásil, že Slovensko obmedzí výdavky na obranu v rozpočte na rok 2026 pod úroveň predchádzajúceho obdobia.
Vyjadrenie Trenčianskeho samosprávneho kraja
Skutočné navýšenie sumy za halu predstavuje sumu 3 340 152,41 eur s DPH a bolo vyvolané vtedajšími mimoriadnymi udalosťami, ktorými boli situácia súvisiaca s ochorením COVID-19, situácia vyvolaná vojnovým konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a v nadväznosti na vyššie uvedené aj vtedy aktuálny nestabilný a negatívny cenový vývoj na trhoch s niektorými komoditami. Výstavba haly od odovzdania staveniska po preberacie konanie ukončenej stavby trvala necelých 18 mesiacov.
