BRUSEL. Bulharsko sa môže pripravovať na zmenu svojej meny, keďže ministri financií EÚ (Ecofin) na svojom zasadnutí v Bruseli udelili konečný súhlas so vstupom Bulharska do eurozóny, ktorá tak od 1. januára 2026 bude mať 21 členov.
Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Protesty v uliciach
Hlasovanie ministrov financií z 27 členských štátov bolo už len formalitou po tom, ako Európska komisia začiatkom júna oznámila, že Bulharsko spĺňa všetky potrebné podmienky na prijatie eura a Európska centrálna banka (ECB) tiež vydala kladné stanovisko v tomto smere.
Bulharsko je členom EÚ od roku 2007, avšak vyhliadka na vzdanie sa národnej meny leva má stále ďaleko od politického konsenzu.
V posledných týždňoch sa v uliciach hlavného mesta krajiny zhromaždilo niekoľko tisíc demonštrantov s transparentmi „Nie euro“, aby vyjadrili svoj nesúhlas so vstupom do eurozóny. Mnohí občania sa obávajú, že prijatie eura povedie k explózii cien, čo zas môžu využiť protieurópske a proruské politické subjekty.
„Od dnešného dňa sa Bulharsko stáva 21. členom eurozóny. Znamená to vyvrcholenie dôkladného procesu smerujúceho k pristúpeniu Bulharska, ktorý zahŕňal dôkladnú analýzu a intenzívnu prípravu. Srdečne blahoželám Bulharsku a bulharskému ľudu k tomuto obrovskému úspechu,“ uviedla v Bruseli dánska ministerka hospodárstva Stephanie Loseová, ktorá v mene dánskeho predsedníctva v rade EÚ viedla rokovania ministrov.
Tlačová správa Rady EÚ upozornila, že právny akt stanovuje konverzný kurz medzi eurom a bulharským levom na 1,95583 leva za 1 euro. To zodpovedá súčasnému centrálnemu kurzu leva v mechanizme výmenných kurzov (ERM II).
Išlo už len o formalitu
Podľa údajov tlačovej agentúry AFP nedávne prieskumy verejnej mienky naznačili, že takmer polovica opýtaných nesúhlasí so vstupom Bulharska do eurozóny od januára 2026. Zástancovia eura však tvrdia, že pôjde o dôležitý krok, ktorý posilní geopolitické zakotvenie Bulharska na Západe a ochráni ho pred vplyvom Ruska.
Bulharsko malo za cieľ skorší vstup do eurozóny, doteraz mu však v tom bránila vysoká inflácia uprostred sérií vážnych politických kríz a meniacich sa vlád.
Jednotná európska mena bola zavedená 1. januára 1999 pre elektronické transakcie, konkrétnu podobu nadobudla až 1. januára 2002 zavedením mincí a bankoviek, ktoré nahradili národné meny 12 členských štátov EÚ: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko.
Postupom času sa pripojilo osem ďalších krajín: Cyprus, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovensko a Slovinsko.
Teoreticky sa všetky členské štáty EÚ zaviazali k vstupu do eurozóny hneď, ako splnia podmienky, nebol však stanovený žiadny harmonogram. Výnimku má Dánsko, ktoré vyrokovalo možnosť neúčasti v eurozóne po tom, ako Dáni v referende z roku 2000 odmietli prijatie eura.
