„AI vám nezoberie prácu, ale môže to urobiť niekto, kto ju s AI vie robiť lepšie,“ povedal český expert na digitálne trendy Filip Dřímalka na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne.
Systémy, ktoré pred pár rokmi testovali len technologické firmy, už bežne využívajú aj menšie tímy, výrobné podniky či mestské úrady. Umelá inteligencia šetrí čas technikom, urýchľuje výskum, navrhuje úpravy rozpočtov alebo pomáha pochopiť, prečo niektoré časti mesta kolabujú v dopravnej špičke.
Najväčšou výzvou však nie je technológia, ale odvaha experimentovať, testovať nové prístupy a zdieľať, čo naozaj funguje. Budúcnosť totiž nebude o tom, či umelú inteligenciu používame, ale ako dobre ju vieme využiť.
„Umelú inteligenciu nestačí sledovať len zvonka. Dôležité je naučiť sa s ňou komunikovať, klásť jej správne otázky a zapojiť ju do procesov tak, aby pomáhala tímom robiť rýchlejšie a lepšie rozhodnutia,“ hovorí Dřímalka.
Ako s umelou inteligenciou pracujú firmy a samospráva, ktoré vlani získali Biznis cenu FéliX? Otvorene hovoria o tom, kde AI pomáha, kde naráža na limity a ktoré rozhodnutia by jej nezverili.
FéliX Business Award
5. ročník biznisovej ceny vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny.
Cena sa udeľuje v týchto kategóriách:
- Excelentný biznis príbeh
- Výnimočný rodinný biznis
- Biznis príbeh roka – Technológie
- Biznis príbeh roka – Maloobchod
- Biznis príbeh roka – Cestovný ruch a gastro
Budovy si vymenia dáta a šetria energiu
Predstavte si mesto, kde budovy nie sú len nehybné konštrukcie, ale uzly v prepojenej energetickej sieti. Vymieňajú si dáta o spotrebe, reagujú na zmenu počasia aj aktuálne zaťaženie. Algoritmy napríklad znížia osvetlenie tam, kde netreba svietiť, alebo presmerujú energiu tam, kde je najväčšia potreba. Takto vidí budúcnosť Michal Hesek, výkonný riaditeľ bratislavskej firmy Koor, ktorá sa špecializuje na energetický manažment.
„Treba si to predstaviť ako obrovskú pavučinu, nielen v rámci jednej budovy, ale aj medzi nimi navzájom. Objekty budú môcť medzi sebou komunikovať a riadenie celej siete bude efektívnejšie,“ vysvetľuje Hesek.
Dnešná realita je zatiaľ oveľa menej futuristická. Koor navrhuje riešenia na znižovanie spotreby, zavádza obnoviteľné zdroje a zefektívňuje chod budov pomocou digitálnych nástrojov. Umelá inteligencia zatiaľ zohráva najmä podpornú úlohu. Pomáha s tvorbou cenových ponúk, právnou agendou, elektronizáciou dokumentov či IT procesmi. Technikom uľahčuje výpočty, urýchľuje analýzy a necháva im viac priestoru na odbornú prácu. Do strategického rozhodovania zatiaľ nezasahuje.
„Financie by sme jej určite nezverili. Stále je to len algoritmus, za ktorým je kód. Síce sa dokáže niečo naučiť alebo simulovať, ale rozhodovanie ostáva na ľuďoch,“ dodáva.
Firma však pracuje na vývoji vlastného AI modelu, ktorý by vedel optimalizovať chod budov.
„Stačilo by stiahnuť aplikáciu, ktorá vie komunikovať s každým protokolom, pripojiť ju na budovu a nechať ju analyzovať prevádzku. Na základe dát by vedela navrhnúť konkrétne kroky na optimalizáciu,“ opisuje Hesek svoju víziu.
„Doteraz sme pracovali s jednoduchšími algoritmami v rámci vlastných energetických zdrojov. Ak chceme využiť AI naplno, potrebujeme kvalitné vstupné dáta, a tie nie sú samozrejmosťou,“ priznáva.
Riaditeľ Kooru pre organizáciu a prevádzku Michal Hesek. (zdroj: Lukáš Klčo)AI pustili k práci až keď mali istotu, že žiadne dáta neuniknú
V niektorých odvetviach je možné s AI experimentovať s nadšením a bez obmedzení, no v biotechnológii si takéto tempo nemôžu dovoliť. Firma SanaClis pôsobí v oblasti klinického výskumu, kde je každý krok pod drobnohľadom úradov. Práca s dátami má prísne pravidlá, každá nová technológia prechádza sitom bezpečnostných požiadaviek.
Aj preto v SanaClis nezačali používať umelú inteligenciu hneď. Najprv si nechali vyvinúť vlastné interné prostredie, ktoré spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť a ochranu údajov. Systém pracuje v režime takzvanej “zero retention policy” – nič, čo AI spracuje, sa neukladá. Trvalo to viac než rok, no až po zavedení týchto opatrení mohli zamestnanci začať umelú inteligenciu naplno používať.
Podľa generálneho riaditeľa SanaClis Alexandra Feťkovského cieľom nie je nahradiť odborníkov, ale uvoľniť im ruky pri monotónnych činnostiach.
„Zrýchľuje prácu a šetrí čas, no správnosť výsledkov musí vždy skontrolovať človek,“ poznamenáva s tým, že AI zatiaľ zostáva v úlohe pomocníka.
Zamestnanci takúto podporu vítajú, no na vstupovanie do strategických rozhodnutí je podľa Feťkovského ešte priskoro.
„AI pracuje so všeobecnými dátami a aj keď sú pred použitím vyčistené, vždy hrozí určitá miera nepresnosti. Spoľahnúť sa na nástroje, ktorých výstupy nie sú úplne predvídateľné, by nebolo udržateľné riešenie,“ upozorňuje.
Prvé vyhodnotenie prínosov plánujú v SanaClis až koncom roka. Do budúcnosti však nevylučujú rozšírenie využitia umelej inteligencie. Všetko bude závisieť od postoja klientov.
„Aby sme mohli AI nasadiť na konkrétnom projekte, potrebujeme súhlas klienta, a ten nemusí vždy prísť,“ ozrejmuje šéf spoločnosti. Dôvodom nie je len prirodzená opatrnosť, ale aj rozdielna miera regulácie v jednotlivých regiónoch.
„V USA sú pravidlá voči AI priateľskejšie než v Európe. Keď je však projekt globálny, nemôžeme si vyberať, ktoré pravidlá nám viac vyhovujú. Musíme rešpektovať tie najprísnejšie,“ objasňuje.
V SanaClis vnímajú, ako sa trh mení a kam sa hýbe celé odvetvie. Umelá inteligencia už teraz zohráva dôležitú úlohu v skorých fázach výskumu, napríklad pri modelovaní procesov alebo výbere molekúl ešte pred vstupom do klinickej fázy.
„Firmy v USA alebo Číne sú v tomto odvážnejšie a predpokladáme, že priestor sa bude ešte viac otvárať. Ak sa zároveň posunú aj regulácie a klienti nadobudnú dôveru, možnosti využitia AI sa rozšíria,“ naznačuje, kam by sa mohol vývoj uberať. Kontrola a jasne nastavené pravidlá sú podľa neho správne, aby sa umelá inteligencia nevyužívala bezhlavo.
Šéf spoločnosti SanaClis Alexander Feťkovský. (zdroj: Lukáš Klčo)Potenciál AI je v spracovaní dát, chýba však prepojenie systémov
Vedia rozpoznať človeka, cyklistu, malé či veľké auto. Ich kamery dokážu sledovať smery pohybu, rýchlosť, aj to, ktorou stranou chodníka ľudia častejšie chodia. V Dolnom Kubíne využívajú dátové technológie, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní o rekonštrukciách alebo doprave. Podľa primátora mesta Jána Prílepka budú podobné zberače údajov v mestách pribúdať a vyhodnocovanie dát bude čoraz náročnejšie.
„Jednotlivé útvary na mestskom úrade to zatiaľ zvládajú. AI však v budúcnosti môže pomôcť prepájať informácie z rôznych systémov a ponúkať zmysluplné odporúčania,“ naznačuje Prílepok, podľa ktorého je najslabším miestom prepojenosť systémov.
Vysvetľuje to na príklade inteligentného kamerového systému, ktorý v Dolnom Kubíne sleduje pohyb vozidiel na vstupoch a výstupoch pomocou čítačiek ŠPZ. Mapuje, koľko áut prichádza do mesta, ako dlho sa zdržia a koľko z nich hneď odchádza. Dáta tak odhaľujú, kto vozí deti do škôl, kto prichádza za prácou a kto mestom len prechádza. Pomáhajú aj polícii, napríklad pri pátraní po kradnutých vozidlách alebo sledovaní trás.
Mesto si softvér zabezpečilo ako súčasť projektu, do ktorého sa zapojilo približne 20 slovenských miest. Každé z nich si však muselo riešenie obstarať samostatne, a to považuje primátor za problém.
„Neexistuje univerzálna platforma, ktorú by mohli využívať samosprávy, polícia aj záchranné zložky. Namiesto toho máme 20 rôznych nekompatibilných systémov, čo je drahé aj neefektívne,“ upozorňuje Prílepok na chýbajúcu jednotnú stratégiu na úrovni štátu, ktorá by digitalizáciu posunula dopredu. Nástroje na komunikáciu s obyvateľmi alebo doručovanie rozhodnutí by podľa neho mohli byť jednoduchšie a umelá inteligencia by mohla pomôcť s automatizáciou.
Primátor Dolného Kubína Ján Prílepok. (zdroj: Lukáš Klčo)V budúcnosti ju vidí aj ako čiastočné riešenie problému, ktorý trápi viaceré samosprávy.
„Keď niekto odíde do dôchodku, je veľmi ťažké nájsť kvalitnú náhradu. Umelá inteligencia by mohla prevziať časť opakujúcich sa činností, ktoré ľudia robia. Budeme mať síce menší tím, no lepšie zaplatený a kvalifikovanejší,“ vysvetľuje primátor Dolného Kubína. AI zatiaľ v meste nasadzujú opatrne pri interných úlohách, zároveň skúšajú, čo od nej môžu očakávať, ako verifikovať výstupy a analyzujú jej limity.
Do strategických záležitostí by však umelá inteligencia zasahovať nemala. Môže pomôcť spracovať veľké objemy dát, odhaliť súvislosti a ponúknuť relevantné výstupy, no rozhodovanie musí zostať v rukách zvolených zástupcov. Tí vďaka lepším podkladom dokážu prijímať lepšie rozhodnutia.
Dolný Kubín je v mnohých smeroch aktívny, no ako priznáva primátor, súkromný sektor si výhody umelej inteligencie uvedomil rýchlejšie. Samosprávy sa často boria s otázkami, čo im vôbec povoľuje zákon. Obyvatelia podľa neho potrebujú mať istotu, že ich dáta sú chránené a spracovanie bude kontrolovateľné.
„Čím dokonalejšia bude umelá inteligencia, tým viac si budeme musieť nastavovať hranice, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu,“ dodáva Ján Prílepok.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
