BRATISLAVA. Stavebná produkcia na Slovensku medziročne zvýšila svoj výkon, potiahol ju najmä rast novej výstavby. Vyplýva to z aktuálnej správy Štatistického úradu SR.
Podľa nej stavebná produkcia po očistení o infláciu v máji mierne rástla. „Odvetvie dosiahlo rast vďaka medziročnému zrýchleniu domácej novej výstavby, ako aj navýšeniu výkonov slovenských stavebných firiem v zahraničí," uviedla hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová.
V členení podľa typu stavby dynamický nárast inžinierskych stavieb vykompenzoval pokles dominantnej výstavby budov.
„Stavebná produkcia v máji 2025 dosiahla objem 677 miliónov eur a medziročne vzrástla po prepočte do stálych cien o 2,2 percenta," poznamenala Morháčová s tým, že po sezónnom očistení bola medzimesačne vyššia o 0,2 percenta.
Celkové medziročné navýšenie domácej produkcie v stavebníctve spôsobil iba rast podielovo najvýznamnejšej zložky – domácej novej výstavby o 5,2 percenta.
Naopak, obe menšie zložky klesli, opravy a údržba stavieb o 6,2 percenta a ostatné práce o 3,9 percenta. Stavebná produkcia realizovaná v SR tvorila 87 percent celkových výkonov odvetvia.
V členení podľa typu stavby štvrtý mesiac po sebe medziročne spomalila dominantnejšia výstavba budov, aktuálne o 2,1 percenta. Avšak takmer o desatinu vzrástli práce na inžinierskych stavbách (vrátane výstavby diaľnic).
„Práce slovenských stavebných firiem v zahraničí si už v máji neudržali dvojciferné tempo rastu trvajúce od začiatku roka a medziročne sa zvýšili len o päť percent," dodáva Morháčová.
V súhrne za päť mesiacov roka 2025 hodnota stavebnej produkcie dosiahla 2,8 mld. eur, čo predstavovalo jej medziročný nárast o 2,3 percenta. Tento pozitívny výsledok sa podľa ŠÚ SR dosiahol vďaka dynamicky rastúcim prácam stavebných firiem v zahraničí a miernemu navýšeniu dominantnej domácej novej výstavby.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák predikuje, že stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne stále čeliť stagnujúcemu alebo len ľahko sa zotavujúcemu dopytu. Výstavbu budov by mala v najbližších mesiacoch brzdiť nízka investičná aktivita v ekonomike i odklad viacerých projektov výstavby bytov v očakávaní nového stavebného zákona, ktorý nadobudol platnosť 1. apríla.
„Silu jeho efektu by nám mohli naznačiť stavebné povolenia v druhej polovici roka, resp. rýchlosť a rozsah s akými sa odrazia od dna," uvádza analytik s tým, že reálny vplyv na stavebnú aktivitu pri výstavbe bytov bude mať nový stavebný zákon pravdepodobne najskôr až na prelome rokov, resp. v budúcom roku.
Obmedzovať aktivitu v nebytovej výstavbe bude podľa neho predovšetkým fiškálna konsolidácia, ktorej náklady z veľkej časti znáša práve podnikový sektor.
Koršňák si myslí, že výstavba infraštruktúry by mala pokračovať v reštarte, keď ju podporí nábeh stavebných projektov financovaných z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov či Plánu obnovy. „Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. prinášať do výstavby neželanú volatilitu," konštatuje analytik.
Ako dodáva, aj vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať.
„Oživenie stavebníctva, ktoré už nebude predovšetkým len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame prevažne až v závere roka," doplnil.
Rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť i problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva, vrátane nedostatku zamestnancov.
