ASL však odmieta, aby sa zaraďovanie stalo únikovou cestou pred poplatkami. Ako na tlačovej besede uviedol prezident ASL Ladislav Pásztor, chronickými chorobami trpí viac ako milión obyvateľov Slovenska. "To by bolo milión údajov, ktoré lekár odošle poisťovni a ďalší milión, ktorý poisťovne odošlú lekárom," povedal Pásztor. Podľa neho by sa tak stratil význam dispenzárnej starostlivosti. "Chceme predísť tomu, aby sa dispenzár stal nezvládateľným a nemuseli ho zrušiť," dodal
Lekári zastávajú názor, že do dispenzárnej starostlivosti by sa mali zaraďovať iba pacienti, ktorí potrebujú pre svoj zdravotný stav starostlivosť nad obvyklý rámec. Podľa ASL nemá zmysel zaradiť do dispenzára ľahšie stavy chronických ochorení, ako je napríklad vysoký krvný tlak, diabetes alebo priedušková astma. "Zmysel vidíme v prípadoch, keď choroba má choroba ťažký priebeh a pacient musí navštevovať lekára niekoľkokrát do mesiaca," konštatoval Pásztor.
Poistencov zaraďuje do dispenzára zdravotná poisťovňa na základe návrhu lekára. Návrhy spracováva priebežne a pri zaradení poistenca na dispenzarizáciu súčasne rozhodne o jej dĺžke. O zaradení poistenca na dispenzarizáciu zdravotná poisťovňa vydá potvrdenie, ktoré doručí poistencovi aj lekárovi.
Dispenzár je zoznam pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje pravidelnú a kontinuálnu lekársku starostlivosť. Dispenzarizovaní pacienti neplatia 20-korunový poplatok v ambulancii a majú nárok na lekársku prehliadku aj vtedy, ak neužívajú lieky.
