BRATISLAVA. Slovensko nejde predávať 50 percent elektrickej energie zadarmo Maďarsku. Po mimoriadnom výbore parlamentu pre životné prostredie to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
Taraba hovorí o pseudotéme
Tvrdenia o odpredávaní elektriny označil za klamstvá. Téma Gabčíkova je podľa neho pseudotéma slovenskej opozície.
„To, čo povedala slovenská opozícia, že my ideme dať 50 percent elektriny zadarmo Maďarom, je totálny, ale totálny klam. Nikdy žiadna takáto debata nebola, nie je, ani nebude. Slovensko nemá žiaden dôvod dávať Maďarsku žiadnu elektrinu zadarmo,“ povedal Taraba.
Tvrdí takisto, že SR nebude predávať Maďarsku elektrinu za 30 eur. Deklaroval, že Slovensko nikdy nebude cúvať z dominantnej pozície, ktorú v rámci sporu o Gabčíkovo má.
Dialóg medzi Maďarskom a Slovenskom v otázke Gabčíkova je podľa Tarabu aj o tom, čo má byť so starým korytom Dunaja či ako legálne prevádzkovať Čunovo.
„Rozsudok medzinárodného súdneho dvoru je o tom, že Slovensko malo právo Čunovo postaviť, ale nemalo ho právo sprevádzkovať,“ podotkol šéf envirorezortu. Za ďalšiu legitímnu otázku považuje, čo bude s výstavbou Nagymarosa v Maďarsku. „Nevidíme na strane Maďarska žiadnu snahu Nagymaros stavať ani v opozícii, ani v koalícii,“ povedal Taraba.
Taraba nekoná v záujme Slovenska, uviedla Stohlová
Minister Taraba pri vysvetľovaní sporu o vodné dielo Gabčíkovo zavádza a nekoná v záujme Slovenska, pretože nie je dôvod Maďarsku dobrovoľne odovzdávať milióny eur v podobe energie za výrobnú cenu.
Vyhlásila to podpredsedníčka Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS).
Opozícia chcela o Gabčíkove aj o pripravovanej baterkárni v Šuranoch hovoriť na stredajšom zasadnutí výboru, no nebol uznášaniaschopný. Opoziční poslanci Tarabovi vyčítajú, že na výbor neprišiel a neodpovedal na otázky.
Podľa Stohlovej neexistuje dôvod rozprávať sa s Maďarskom o delení elektrickej energie. Zdôraznila, že súdny spor je už „za nami“ a rozsudok Slovensko nezaväzuje hovoriť o elektrickej energii, ani sa to doteraz nedialo.
„Objavilo sa to ako téma sčista-jasna a začal o tom rokovať a hovoriť minister Taraba,“ uviedla poslankyňa na tlačovej konferencii.
„Na tomto prípade je veľmi jasne vidno, že minister Taraba nekoná v záujme Slovenska. Nie je dôvod Maďarsku dobrovoľne odovzdávať milióny eur v podobe energie za výrobnú cenu, za akékoľvek takéto priateľské podmienky,“ dodala.
Taraba podľa nej zdôvodňuje potrebu rokovať o rozdeľovaní elektrickej energie existujúcim sporom. „Ten rozsudok nám to nehovorí, sú to výhovorky, videli sme dokumenty, počuli sme to od ľudí, ktorých sa to veľmi jasne týka a máme to potvrdené aj z maďarskej strany,“ skonštatovala a dodala, že rozsudok ani neobsahuje žiaden záväzok či časový tlak na dohodu s Maďarskom.
Kritizuje Tarabu, že nechce hovoriť o motiváciách svojich krokov. „Buď je ako minister absolútne nekompetentný, že o takomto niečom vôbec rokuje s maďarskou stranou, keď na to nie je dôvod, alebo koná účelovo, dobrovoľne, vedome, pretože ho maďarská strana za to nejakým spôsobom vykompenzuje,“ priblížila Stohlová.

Opozícia sa chcela ministra pýtať aj na baterkáreň v Šuranoch. Člen výboru Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) kritizuje Tarabu za to, že sa pri baterkárni prizerá na to, ako sa investor odvoláva na posúdenie vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) pri priemyselnom parku Šurany a žiada stavebné povolenie už na fabriku.
„Zarážajúce na tom je, že od začiatku minister hovoril, že baterkáreň bude mať vlastné posúdenie vplyvu na životné prostredie a priemyselný park vlastné,“ povedal Krátky. Podľa Stohlovej pri baterkárni hrozí to, na čo opozícia už upozorňovala, že pri zámere vybudovania baterkárne je snaha obísť riadny proces EIA.
„Videli sme to najprv pri snahe umelo rozdeliť zámer na nejaký priemyselný park, vybudovanie infraštruktúry a potom samotnú výstavbu baterkárne. Teraz to vidíme opäť, keď si investor žiada o stavebné povolenie, pričom veľká EIA pre výrobu baterkárne nie je ukončená,“ priblížila. Vláda podľa opozície zanedbala komunikáciu, proces preto označuje za netransparentný.
Výbor nerokoval
Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v stredu o vodnom diele Gabčíkovo nerokoval. Poslanci neboli pri otváraní mimoriadneho zasadnutia uznášaniaschopní, nebolo ich dostatok.
Výbor k usporiadaniu sporu okolo vodného diela Gabčíkovo iniciovali opozičné strany. Vyjadrili obavy, že Maďarsko dostane elektrinu zadarmo alebo za výrobné náklady. Na tému sa preto chceli na výbore pýtať ministra Tarabu.
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko od projektu odstúpilo v roku 1989, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené.
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie.
Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.