BRATISLAVA. Vyše polovica ľudí na Slovensku považuje obnovu domov za najlepší spôsob, ako reagovať na rastúce ceny energií, avšak za predpokladu, že bude k dispozícii štátna dotácia.
Približne rovnaký podiel obyvateľov žiadne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti svojho bývania neplánuje, dôvodom sú chýbajúce finančné prostriedky.
Vyplynulo to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu (SKI) uskutočnila agentúra Focus v júni 2025.
Najefektívnejším opatrením na zvládanie cien energií je podľa 51 respondentov obnova domov vrátane zateplenia fasád, výmeny okien či dverí a strechy, ale len za predpokladu, že bude k dispozícii štátna dotácia.
Jednorazovú finančnú pomoc na zníženie účtov za energie by privítalo 38 % opýtaných. Podpora obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, je riešením pre 37 % respondentov.
Podľa SKI ide o jasný signál, že ľudia majú záujem o riešenia, ktoré znížia ich náklady a emisie, ale zároveň si uvedomujú, že bez podpory si ich nebudú môcť dovoliť.
Prieskum tiež podľa iniciatívy odhalil, že pasivita domácností nie je dôsledkom nezáujmu o tému, ale výsledkom finančných bariér. Z domácností, ktoré už v súčasnosti majú problém platiť účty za energie, 58 % neplánuje žiadne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Naopak, spomedzi domácností, ktoré sa cítia finančne stabilne, opatrenia neplánuje 19 %.
„Slováci chápu, že obnova budov je kľúčom k nižším účtom a zdravému bývaniu. Ale ak chceme, aby sa do nej zapojili aj domácnosti, ktoré to najviac potrebujú, musí im štát podať pomocnú ruku. Bez dostupnej podpory zostanú opatrenia len na papieri,“ uviedla riaditeľka SKI Kateřina Chajdiaková.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že 29 % ľudí si myslí, že štát by mal prioritne podporovať sociálne programy pre nízkopríjmové domácnosti. Podľa SKI to ukazuje, že verejnosť vníma klimatickú politiku ako otázku spravodlivosti a očakáva konkrétnu pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny.
„Ak má byť energetická transformácia spravodlivá, musí byť dostupná. Slovensko má nástroje aj financie a teraz je čas ich premeniť na konkrétnu pomoc. Inak riskujeme, že sa z klimatickej politiky stane ďalší zdroj sociálneho napätia,“ uzavrela Chajdiaková.
