BRATISLAVA. Letná turistická sezóna je v plnom prúde a kvalita vody na kúpanie patrí medzi kľúčové faktory atraktivity európskych destinácií.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka a údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) bola v roku 2024 kvalita väčšiny vôd určených na kúpanie v Európe vo vyhovujúcom stave. V priemere až 90 percent pobrežných vôd v EÚ vykazovalo vynikajúcu kvalitu, vo vnútrozemí to bolo 82 percent.
Slovensko medzi lídrami
Slovensko sa v roku 2024 zaradilo medzi európskych lídrov. Až 90 percent testovaných lokalít malo vynikajúcu kvalitu vody.
„Slovensko pritom v predchádzajúcich rokoch v kvalite vody na kúpanie za európskou konkurenciou skôr zaostávalo a podiel lokalít s vynikajúcou kvalitou vody sa tu v predchádzajúcich desiatich rokoch hýbal v intervale 55 až 77 percent,“ uvádza Koršňák. Nevyhovujúca kvalita vody bola na Slovensku v posledných rokoch len ojedinelá.
Najvyššiu kvalitu vôd na kúpanie vykazujú prímorské destinácie ako Cyprus, Slovinsko, Litva, Chorvátsko a Grécko, kde až 99 percent lokalít má vynikajúcu kvalitu vody.
Naopak, Albánsko patrí medzi krajiny s najhoršou kvalitou pobrežných vôd. Len 16 percent lokalít je vynikajúcich, viac ako pätina je nevyhovujúcich.
Kvalita vody na kúpanie v EÚ sa v posledných rokoch stabilizovala, no v prípade vnútrozemských vôd trend mierne klesá.
„Podiel vnútrozemských vôd s vynikajúcou kvalitou systematicky klesal až na 82 percent v roku 2024. Naopak, podiel miest na kúpanie vo vnútrozemí s nevyhovujúcou kvalitou postupne stúpal, z minima 1,7 percenta v roku 2016 až na 2,6 percenta v roku 2024,“ upozorňuje Koršňák.
Ekonomický pohľad
Z ekonomického pohľadu je kvalita vody dôležitá najmä pre krajiny závislé od letného turizmu. Kvalita pláží, mora a služieb ovplyvňuje výdavky návštevníkov. Obchod s vybavením pre vodné športy a aktivity však v EÚ aj na Slovensku tvorí len malý podiel na celkovom zahraničnom obchode, a to 0,02 percenta.
„Slovensko vykazovalo ľahko deficitnú bilanciu už aj v minulej dekáde a aktuálne zhoršenie prehĺbilo deficit v tejto oblasti na v rámci EÚ nadpriemerných 1,8 eura na obyvateľa v roku 2024,“ konštatuje Koršňák.
Najväčší deficit tvoria dovozy plaviek, surfov a potrieb pre vodné športy, naopak, prebytok je v obchode s kanoe, kajakmi a nafukovacími člnmi.
Najväčšie deficity v obchode s tovarom pre vodné športy majú dovolenkové destinácie Stredomoria ako Malta, Cyprus a Chorvátsko, kde dovozy prevyšujú vývozy až o 6 až 15 eur na obyvateľa. Naopak, Poľsko a Litva patria medzi silných európskych exportérov v tejto oblasti.
„Podpora malovýroby, využitie trendov ako je customizácia alebo ekologické materiály, ako aj väčšie prepojenie medzi výrobou a službami môžu vytvoriť podmienky pre zníženie dovoznej náročnosti v tomto segmente aj v krajinách ako Slovensko. Verejné politiky na Slovensku však posledné roky smerujú skôr opačným smerom a inovatívne investície i v tejto oblasti z krajiny skôr vyháňajú,“ uzatvára Koršňák.
