BRATISLAVA. Európska komisia pripravuje zásadnú reformu financovania rozpočtu EÚ.
V rámci snahy o hľadanie nových zdrojov na financovanie svojho rozpočtu navrhuje zaviesť nové celoeurópske dane.
Medzi nimi aj nový odvod z tabakových výrobkov, tzv. TEDOR (Tobacco Excise Duty as Own Resource), ktorý by zásadne zmenil postavenie členských štátov v oblasti zdaňovania.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila pri zverejnení návrhu nového rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034.
Podľa návrhu by si Brusel ponechal 15 percent z výberu tabakových daní v každom členskom štáte, ktoré dnes ostávajú v plnej výške národným rozpočtom.
Tento odvod má podľa informácií portálu Euronews priniesť do spoločnej európskej kasy 11,2 miliardy eur a pomôcť financovať výdavky na obranu, klimatické opatrenia a iné priority.
Na rozdiel od doterajšieho systému, v ktorom výnosy zo spotrebných daní zostávali výlučne štátom, navrhovaný mechanizmus znamená zásadnú zmenu.
Opatrenie je však ostro kritizované vládami členských štátov aj odborníkmi. Hrozí, že krajiny stratia fiškálnu autonómiu, ich rozpočtové príjmy klesnú v čase, keď sa snažia o konsolidáciu.
To však nie je všetko. Spolu s novým odvodom do spoločnej európskej kasy bola totiž predstavená aj dlho očakávaná smernica o zdaňovaní tabakových výrobkov, ktorá počíta so zvýšením minimálnych sadzieb na historické maximá.
"Návrh predpokladá výrazné zvýšenie sadzieb dane z tabaku v celej EÚ. Navrhuje zvýšenie sadzieb dane z cigariet o 139 %, zvýšenie sadzieb tabaku na ručné balenie o 258 % a po prvýkrát vysoké dane z nových produktov, ako sú elektronické cigarety, zahrievaný tabak a nikotínové vrecká," informuje bruselský portál euractiv.com.
Ceny sa tak najmä v krajinách s nižšími príjmami môžu vyšplhať nad únosnú úroveň, čo podporí čierny trh a kriminalitu.
Nová legislatíva tak nielenže pripraví členské štáty o dôležitú časť príjmov, ale zároveň budú čeliť novým tlakom na ich výdavky pri snahe riešiť negatívne dopady, ktoré vzniknú na národných trhoch.
Pre krajiny s nižšími príjmami a vyšším podielom fajčiarov, ako Grécko či Bulharsko, ale i Slovensko bude mať systém negatívny dopad.
Zvýšenie cien o desiatky percent môže viesť k cenovej nedostupnosti legálnych produktov, čo potvrdzujú aj skúsenosti z Francúzska, kde nelegálny trh tvorí už takmer 40 percenta spotreby.
Najostrejšie sa proti novej legislatíve postavilo Švédsko, ktorého ministerka financií Elisabeth Svantesson označila snahy Bruselu za „úplne neprijateľné“ a zdôraznila, že „je samozrejmé, že daňové príjmy by mali prospievať Švédsku a nie byrokracii EÚ.“
Švédsko je okrem toho odhodlané postaviť sa na ochranu nižšieho zdanenia menej rizikových alternatív cigariet, vďaka ktorým má dnes ako jediný štát v Európe mieru fajčenia nižšiu ako 5 %.
Obavy z narušenia fiškálnej suverenity zdieľa aj Taliansko. „Brusel sa odvoláva na verejné zdravie, ale v skutočnosti len chce zarobiť na koži pracujúcich ľudí,“ upozornil taliansky europoslanec Paolo Borchia.
Kritikou nešetrili ani grécke médiá, ktoré varujú pred regresívnym efektom „presunu zdrojov z chudobnejšieho juhu k bohatšiemu severu.“
Návrh podľa nich presúva peniaze od daňovníkov v krajinách ako Grécko do rúk obranným výrobcom v bohatších členských štátoch.
Podľa odhadov analytika BH Securities, Štěpána Křečka by Česko muselo po novom odvádzať do Bruselu približne osem miliárd korún ročne, čo by znížilo jeho rozpočtové príjmy o 5 až 6 percent z tabakových daní.
Analytici varujú, že kombinácia vysokých cien a znížených domácich príjmov môže štáty prinútiť siahať po nepopulárnych opatreniach alebo znižovať výdavky inde. Zároveň by mohlo dôjsť k rozkladu úspešných stratégií v oblasti znižovania škôd, ktoré podporovali menej škodlivé alternatívy k fajčeniu.
Podľa talianskej Únie tabakových predajcov, už sme videli, čo prinášajú podobné zdraženia. Skutočným rizikom je boom pašovania a suchá strata daňových príjmov pre štát.
O návrhu má Komisia rokovať ešte tento mesiac. Aby vstúpil do platnosti, musí ho schváliť aj Európsky parlament a všetky členské štáty jednomyseľne. Vzhľadom na odpor viacerých vlád je jeho osud zatiaľ neistý.
Diskusia o ňom však ukazuje rastúcu ambíciu Bruselu financovať spoločné výdavky novými vlastnými zdrojmi aj za cenu zásadného zásahu do národných rozpočtov a cien na trhu.
