BRATISLAVA. Napriek všeobecnej predstave, že klimatické otázky najviac rezonujú u mladej generácie, aktuálny prieskum ekologického správania medzi slovenskou populáciou priniesol prekvapivé výsledky.
Najzodpovednejšie sa voči životnému prostrediu správajú seniori, ktorí v mnohých konkrétnych aktivitách predstihujú mladších ľudí.
Aj finančná motivácia
Výskum ukázal, že Slováci a Slovenky si najčastejšie osvojili triedenie odpadu – túto činnosť pravidelne vykonáva takmer 90 percent populácie. Len šesť percent obyvateľstva priznalo, že plasty, sklo či papier netriedi vôbec.
Ďalšie ekologické návyky sú úzko spojené so šetrením energií a potravinami, najmä v domácnostiach. Podľa analytičky Denisy Lakatošovej, ktorá sa podieľala na spracovaní dát, sú tieto aktivity často motivované aj finančnými dôvodmi.
„Najčastejšie ekologické aktivity sa odohrávajú priamo v našich domácnostiach a zvyknú byť spojené so šetrením financií. To, že týmito zvykmi šetríme nielen planétu, ale aj našu kasu, nás motivuje byť konzistentní v týchto aktivitách,“ uvádza Lakatošová.
Mýtus o Generácii Z
Viac ako polovica respondentov deklarovala, že pri nákupoch myslí aj na ekologický aspekt. Dve tretiny ľudí sa vyhýbajú rýchlej móde a približne polovica uprednostňuje lokálne potraviny, ekologické či udržateľné produkty.
Významné množstvo populácie sa tiež vyhýba používaniu jednorazových plastov. Pokiaľ ide o dopravu, každý druhý človek v prieskume uviedol, že uprednostňuje verejnú dopravu, bicykel alebo chôdzu pred používaním osobného automobilu.
Najmenej rozšírenou formou ekologického správania zostáva dobrovoľnícka činnosť. Aktívne sa environmentálnym aktivitám venuje len 14 percent opýtaných.
Slabšia je aj ochota vzdať sa konzumácie mäsa alebo nakupovať oblečenie výhradne v second-handoch – tieto návyky má osvojené približne štvrtina populácie. Výsledky zároveň vyvracajú mýtus o tom, že Generácia Z je najekologickejšou skupinou spoločnosti.
Hoci sú mladí do 24 rokov najaktívnejší v dobrovoľníckych aktivitách – pätina z nich sa pravidelne zúčastňuje environmentálnych projektov – v iných oblastiach zaostávajú.
„Platí, že Gen Z sú spomedzi všetkých najviac aktívni v dobrovoľných environmentálnych aktivitách. Pravidelne sa ich zúčastňuje pätina Gen Z a len 13 percent zástupcov všetkých ostatných generácií. Označovať mladých na základe tejto skupinky aktívnych dobrovoľníkov za ekologickú generáciu by však bolo chybou. V mnohých iných aktivitách ich totiž s prehľadom porážajú staršie generácie,“ konštatuje Lakatošová.
Rýchla móda ako slabina
Ako najväčšia slabina mladšej generácie sa ukázal postoj k rýchlej móde. Len polovica Gen Z uviedla, že sa nákupom lacného oblečenia z veľkých značiek vyhýba, zatiaľ čo v prípade Mileniálov a Generácie X je to až 66 percent.
. Medzi ľuďmi staršími ako 61 rokov odmieta rýchlu módu dokonca 85 percent opýtaných. Seniori častejšie triedia bioodpad, šetria elektrickú energiu, nakupujú lokálne výrobky a dôsledne triedia aj ostatný odpad.
„Nie je to teda len o tom, že starší vyšli v tomto prieskume ako ekologickejší len kvôli tomu, že ich správanie je motivované najmä šetrením a finančnou situáciou. Sú to aj ďalšie aktivity, často spojené práve s nakupovaním, kde staršie generácie častejšie robia ekologicky zodpovednejšie rozhodnutia,“ dopĺňa analytička.
Online prieskum sa uskutočnil od 2. do 7. júla 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 009 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Zber dát zabezpečila výskumná agentúra NMS Market Research Slovakia prostredníctvom nástroja National Sample. Výskum nemal zadávateľa a vznikol z vlastnej iniciatívy agentúry.
