BRATISLAVA. Novela vodného zákona má priniesť spravodlivé a adresné spoplatňovanie vodohospodárskych služieb na základe princípu „užívateľ a znečisťovateľ platí“.
Pre správcu toku sa má zaviesť nová kompetencia, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi. Návrh novely, ktorým sa dopĺňajú aj ďalšie zákony, predložilo Ministerstvo životného prostredia SR do medzirezortného pripomienkového konania.
„V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa pre právnickú osobu a fyzickú osobu - podnikateľa znižujú limitné hodnoty spoplatňovaných množstiev odberov povrchových vôd, odberov podzemných vôd, okrem odberov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, a limitné hodnoty spoplatňovaných množstiev pre vypúšťanie odpadových vôd,“ uviedol envirorezort.
Presnejšie meranie
Navrhuje zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd v závislosti od ich odobratého a vypusteného množstva. Týkať sa to má len právnických osôb a podnikateľov.
Zmena je podľa ministrstva potrebná na spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd.
Ďalej sa má rozšíriť povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd a hladinu podzemnej vody na odberateľov podzemných vôd zo všetkých zdrojov.
Žumpy má povoľovať a evidovať stavebný úrad
Zaviesť chce aj povinnosť merať množstvá vypúšťaných vôd. Určiť sa má miesto a spôsob ich vypúšťania, pričom má byť povinné sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy, tvrdí ministerstvo.
„Ustanovuje sa povinnosť evidencie malých čistiarní odpadových vôd a žúmp v súvislosti s požiadavkami Európskej komisie v prebiehajúcom infringemente, pričom evidenciu budú viesť úrady, ktoré tieto stavby povoľujú,“ tvrdí envirorezort.
Doplnil, že žumpy má povoľovať a evidovať stavebný úrad, malé čistiarne odpadových vôd majú spadať pod orgány štátnej vodnej správy.
O zaliatych pozemkoch
Novela reaguje aj na majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané.
Návrh má zaviesť dočasný právny režim, ktorým sa preklenie súčasný stav, kým nedôjde k definitívnemu majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod vodnými stavbami. Tento režim má formu zákonného vecného bremena, čiže práva k cudzej nehnuteľnosti vznikajúceho priamo zo zákona.
„Návrh zákona výslovne uvádza, že takéto právo vzniká ex lege dňom účinnosti zákona v prospech vlastníka vodnej stavby,“ vysvetlilo ministerstvo .
Má sa tak podľa neho preklenúť obdobie, počas ktorého bude prebiehať postupné usporiadanie vlastníctva.
Vyššia ochrana vody
Ministerstvo chce medzi opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd zahrnúť aj sledovanie kvality ohrozených vôd, ak je nebezpečenstvo prieniku odpadových vôd či znečisťujúcich látok do povrchovej alebo podzemnej vody.
Na základe toho môže Slovenská inšpekcia životného prostredia účinnejšie a adresnejšie nariadiť opatrenia na odstránenie následkov mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd, lepšie zistiť príčinu udalosti, ako i zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany práv iných užívateľov vôd.
„Požiadavka je v súlade s princípom ‚znečisťovateľ platí‘, keďže túto povinnosť ukladá zákon pôvodcovi mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd,“ podotklo ministerstvo životného prostredia.
Zvýšiť sa má aj pokuta za znečistenie alebo ohrozenie povrchových alebo podzemných vôd porušením povinností, napríklad vypúšťaním žumpy či pri úniku znečisťujúcich látok. Po novom by pokuta mala byť od 700 eur.
Štát má zároveň zodpovedať za škodu spôsobenú chráneným bobrom na vodných stavbách. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že bobor vodný spôsobuje škody na hrádzach, v ktorých si vytvára nory, skonštatoval rezort.
