Spoločnosť Víno Mrva & Stanko je nominovaná na ocenenie Félix Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Na okraji Trnavy stojí moderný vinársky závod. Jeho súčasťou sú efektné vínne pivničky, penzión a reštaurácia. V areáli sú aj dve nádvoria. Jedno sa volá Námestie Vladimíra Mrvu a druhé Námestie Petra Stanka.
Ide o zakladateľov firmy Víno Mrva & Stanko, ktorí spoločne vybudovali jedno z najmodernejších vinárstiev na Slovensku. Ich produkty sú oceňované vinárskou komunitou na medzinárodných súťažiach, hoci bežným konzumentom nemusí byť ich značka veľmi známa.
Dvojica Trnavčanov od začiatku stavala biznisový plán na tom, že nebudú vyrábať bežne dostupné vína do supermarketov, ale pre trochu špecifickejšiu skupinu zákazníkov.
Okolo značky Mrva & Stanko vytvorili auru jedinečnosti, ktorá jej umožnila prežiť na silne konkurenčnom trhu, kde je pretlak dovozu vína zo zahraničia. Nie je to však elitárstvo, ako by sa mohlo zdať, pretože cieľom je vyrábať víno pre všetkých, ktorí ho majú radi.
Silnou nohou biznisu trnavských vinárov je každodenná práca na podprahovom marketingu, spočívajúcom v organizovaní degustácií, ktorými šíria povedomie o značke.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Partner 
Podnet z rakúskeho vinárstva
Vladimír Mrva a Peter Stanko založili firmu v roku 1997, ale už predtým sa nejaký čas navzájom oťukávali. Spoznali sa cez spoločného známeho, ktorý tým pomohol spojiť dva odlišné podnikateľské príbehy.
Peter Stanko vyštudoval ekonómiu strojárstva a rozbehol reklamnú agentúru. Keď spoznal Vladimíra Mrvu, vinára telom aj dušou, navrhol mu, že mu pomôže s marketingom a predajom vína či s dizajnom etikiet.
Mrva mal malú rodinnú vinicu pri Zelenči. Ako vyštudovaný vinár a vinohradník pár rokov pôsobil aj v rakúskom vinárstve na pozícii technológa.
„V Rakúsku som v raných 90. rokoch videl úplne inú kultúru pitia a podávania vína. Vedeli o ňom hodiny rozprávať,“ spomína s tým, že to bol primárny podnet, aby svoj budúci podnik založil skôr na kvalite a zážitku než na produkovaní hektolitrov vína bez pridanej hodnoty.
Keď Mrva so Stankom spojili sily, vyrobili v prvom roku len 12-tisíc fliaš, čo je približne deväťtisíc litrov vína. No netrvalo dlho a rodinná pivnica im bola pritesná, takže sa sťahovali do prenajatých priestorov. Najprv vo Voderadoch, neskôr do Mojmíroviec a do Pezinka.
„Vždy sme museli urobiť rekonštrukciu prenajatých pivníc. Keď sme sa zabývali, majiteľ nám zvýšil nájomné. Vlastne sme opakovane investovali do cudzieho,“ hovorí Mrva.
V roku 2000 si preto vyhliadli pozemok na konci Trnavy, kde v priebehu nasledujúcej dekády pomocou bankových úverov vybudovali výrobný areál s vínotékou, degustačnými pivnicami, reštauráciou a penziónom. Produkciu vína zvýšili na 300-tisíc fliaš ročne a na tejto úrovni sa držia dodnes.
„Získať úver bolo extrémne komplikované. Banky nás odmietali,“ vysvetľuje Stanko. Podarilo sa im to po dvoch rokoch, no museli založiť aj vlastné domy. „Neskôr nám došlo, že ak by nám to nevyšlo, stali by sme sa bezdomovcami. Dnes by sme už do toho určite nešli,“ pripúšťa Mrva.
Reťazce vypúšťajú
Majitelia trnavského vinárstva priniesli do slovenského biznisu s vínom moderný rozmer. Ako vravia, základom bolo zmeniť vnímanie vína ako niečoho, čo bolo limitované na alkohol.
Na Slovensku sa začiatkom 90. rokov predávali najmä ťažšie vína so zvyškovým cukrom. Mrva so Stankom priniesli na trh ľahšie a ovocnejšie vína, ktoré ich odlíšili od konkurencie. Víno podľa Mrvu prináša najmä emóciu, s ktorou sa dá pracovať v marketingu.
S vínom nešli do obchodných reťazcov. Ich hlavným odberateľmi sa stali hotely a reštaurácie, vínotéky a najmä firmy, ktoré chcú vínom obdarovať svojich obchodných partnerov.
„V tom sme boli priekopníci. Firmy majú záujem o vína, ktoré sa nedajú kúpiť v obchodných reťazcoch, vína s určitou exkluzívnosťou,“ vysvetľuje Stanko.
Cenní sú tiež nefiremní klienti, ktorí chodia do ich pivníc ochutnať vína a prespia v penzióne. „Pozitívne je, že privátna klientela sa stále rozrastá. Dnes odoberá tretinu našich vín,“ hovorí Stanko s tým, že niektorí zákazníci nakupujú desiatky fliaš naraz.
Vinárstvo ponúka aj možnosť uskladniť nakúpené vína v kójach v pivnici. Využívajú to desiatky firiem a fajnšmekrov, ktorí majú od kójí s vlastným menom kľúče. Kóje sú v miestnosti s veľkým stolom, kde môžu pohostiť rodinu alebo diskrétne rokovať s obchodnými partnermi a nalievať víno z vlastných zásob.
Zaujímavou zložkou biznisu sú degustácie, ktorých vinárstvo organizuje ročne približne tristo. „Predá sa tam veľa vína a tým, že s ľuďmi sedíme a venujeme sa im, vytvárame im vzťah k našej firme,“ vysvetľuje Peter Stanko kľúčovú formu marketingu, ktorý je založený na budovaní komunity.
Z podceňovaného vína spravili hit
Budovať značku a reputáciu pomohli Mrvovi a Stankovi od začiatku medzinárodné súťaže, kde kvalitu vína v takzvanej slepej degustácii posudzujú odborníci. Priniesli si z nich desiatky zlatých ocenení.
Zarezonovali najmä prvé výstavy v Paríži či v Londýne, kde uspeli v kategórii ružových vín. Cabernet Sauvignon rosé ich vystrelil nahor.
Najpredávanejšie z portfólia značky Mrva & Stanko je však Veltlínske zelené, ktoré bolo kedysi považované za podceňované víno.
„My sme si k nemu dali značku Veltlínske zelené Kryo a novou technológiou kryomacerácie sme ho spravili v modernom štýle. Je to ľahké, svieže víno, ktoré oslovuje masy ľudí a dobre sa popíja,“ hovorí Mrva.
Laicky povedané, kryomacerácia je proces, pri ktorom sa pomleté hrozno nechá macerovať vo vlastnom mušte pri nízkej teplote. Cieľom je zachovanie a zvýraznenie aromatického profilu vína.
Vyhľadávaná je aj takzvaná kategória Winemaker's Cut, určená pre náročnejších zákazníkov. Ide o odrody Hron, Váh, Rimava a Rudava. Vyšľachtila ich Dorota Pospíšilová, ktorá má na konte aj najznámejšie slovenské odrody Dunaj a Devín.
Fľaša vína značky Mrva & Stanko stojí od desať do 40 eur. „Cena musí byť férová, ale na úrovni, aby ostalo na rozvoj firmy a vytváranie rezervy,“ upozorňuje Stanko s tým, že nie sú milionári, ktorí robia víno ako hoby a dotujú ho z iného biznisu.
Finančne sa vinárstvu darí, generuje ročné tržby na úrovni 2,6 milióna eur, z čoho napríklad vlani premenilo na zisk 220-tisíc eur. Až 95 percent produkcie sa predá na Slovensku a menšia časť smeruje do zahraničia, ako je napríklad Česko, Japonsko alebo Čína.
V minulosti mali distribútora vín do českých reštaurácií, ale neoplatilo sa to. Český zákazník si radšej vyberie domáce víno z Moravy a ak má chuť na zahraničné značky, uprednostňuje francúzske, talianske alebo španielske.
Rodinná firma
Zakladatelia vinárstva sa do podniku snažia zapájať aj svoje deti. Stankova dcéra Mária už niekoľko rokov pracuje na jeho ekonomickom oddelení a je členkou dozornej rady. Aj jeho druhá dcéra Petra pôvodne zvažovala, že bude pracovať v jeho firme, no po štúdiách hotelierstva v Prahe napokon ostala v zahraničí.
Syn Vladimíra Mrvu Michal zasa študoval produktový dizajn a inovácie v Holandsku. Vo vinárstve krátko pôsobil, no napokon sa vydal na vlastnú podnikateľskú dráhu.
Pred dvoma rokmi založil startup Vineway, ktorý predáva degustačné sety vín. Ich súčasťou je QR kód, po jeho naskenovaní sa spustí virtuálny someliér, ktorý vysvetľuje, čo zákazník pije.
Zakladatelia vinárstva sa zhodujú, že ak by mal niekto prevziať firmu, tak zrejme Stankov synovec Jozef Stanko, ktorý v nej pôsobí viac než pätnásť rokov, má na starosti penzión a detailne pozná všetky procesy.
Vlastné vinice?
Hrozno na výrobu nakupujú trnavskí vinári od dlhoročných partnerov -vinohradníkov. „Platíme im dlhodobo vyššiu cenu, preto máme dostatok ponúk aj od nových pestovateľov,“ hovorí Mrva.
Podľa neho je trh zahltený lacným vínom, pričom výkupné ceny hrozna sú niekedy nižšie než náklady na vypestovanie hrozna, čo časť vinohradníkov finančne nezvláda.
Kedysi sa pohrávali aj s víziou vlastných viníc. Pre celkovú produkciu 300-tisíc fliaš by však potrebovali 70 hektárov viníc, čo považujú za nereálne. Preto plánujú získať aspoň desať hektárov v malokarpatskej vinárskej oblasti, ktoré by boli určené pre ich najlepšie vína.
„Ani to sa zatiaľ nepodarilo, pretože pozemky nie sú scelené. Napríklad v Čachticiach mali päťdesiat majiteľov. Ak sa aj nájde nejaký vhodný pozemok, je nepredajný, pretože nás preplatí stavebný developer,“ uzatvára Stanko.
