BRATISLAVA. Ľudstvo vo štvrtok vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré dokáže Zem obnoviť za jeden rok. Do konca roka preto bude žiť „na ekologický dlh“.
Tento dátum sa každoročne posúva bližšie k začiatku roka, čo ukazuje, že ľudia globálne žijú nad ekologické možnosti planéty.
„Je alarmujúce, že ľudstvo už približne v polovici roka spotrebuje viac prírodných zdrojov, ako dokáže planéta obnoviť za celých 12 mesiacov. Mnohé krajiny sú v červených číslach ešte pred celosvetovým dátumom. Týka sa to, žiaľ, aj Slovenska, kde tento rok žijeme na ekologický dlh už od 10. mája,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Ekologický dlh nie je podľa organizácie abstraktný pojem a má konkrétne dôsledky.
V dlhodobom horizonte vedie k úbytku lesov, pôdy, sladkej vody, k strate biodiverzity a zhoršovaniu klimatickej krízy. Správa o stave planéty z roku 2024 uvádza, že za posledných 50 rokov populácie klesli voľne žijúce živočíchy o 73 percent.
„Dôsledky neudržateľného spôsobu života vedú k čoraz častejším extrémnym výkyvom počasia, vyššej náchylnosti krajiny na suchá či záplavy, problémom s potravinovou bezpečnosťou a zvýšeným nákladom na zvládanie následkov environmentálnych škôd,” skonštatovala Plassmann.
Deň ekologického dlhu vypočítava medzinárodná organizácia Global Footprint Network porovnaním tzv. ekologickej stopy a biologickej kapacity planéty. Symbolicky ukazuje, že ak chcú ľudia žiť v rámci možností Zeme, musia znížiť svoju spotrebu energie, surovín, pôdy, vody a emisií.
WWF Slovensko tvrdí, že riešenia existujú a tento deň je preto aj výzvou začať žiť v rovnováhe s tým, čo dokáže planéta ľuďom ponúknuť. Poukazuje na to, že zmenou životného štýlu, politiky a hospodárenia možno deň prekročenia kapacity Zeme každoročne posúvať na neskorší dátum.
„Dôležitá je transformácia potravinového systému, teda podpora ekologickejšieho poľnohospodárstva, menšia závislosť od intenzívnej živočíšnej výroby, podpora lokálnych a udržateľných potravín a tiež zmena stravovacích návykov. Nevyhnutné sú aj zmeny v oblasti energetiky, dopravy či budovania miest,“ priblížili environmentalisti.
Za rovnako dôležité považujú ochranu a obnovu prírodných ekosystémov, ktoré zohrávajú úlohu pri regulácii klímy, udržiavaní biodiverzity a predchádzaní extrémom počasia. Spolupracovať by na tom mali verejné inštitúcie, firmy, veda, občianska spoločnosť aj jednotlivci, uviedla WWF Slovensko.
