Po vyhrážkach 30-percentnými clami, ktoré mali platiť od začiatku augusta, sa napokon americký prezident Donald Trump dohodol s Európskou úniou na polovičnej sadzbe ciel. Vychádza mu tak jeho taktika nátlaku a následného mierneho ústupu, aby získal vyššie clá, ako platili doteraz.
Colná sadzba na väčšinu tovarov z EÚ do Spojených štátov bude po novom vo výške 15 percent. Niektoré sektory si preto polepšia, iné, naopak, pohoršia.
„Myslím si, že je skvelé mať dohodu namiesto hrania hier,“ okomentoval dohodu na záver stretnutia s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou vor der Layenovou Donald Trump.
„Zmluva prinesie stabilitu a predvídateľnosť, čo je veľmi dôležité pre biznis na oboch stranách Atlantiku,“ zhrnula rokovania von der Layenová. A pripomenula, že 15 percent je to najlepšie, čo EÚ mohla dosiahnuť.
Hoci politici EÚ opakovali slová Trumpa, že je to „dobrá dohoda“, z výsledku sa zdá, že EÚ získala po tvrdých rokovaniach menej, ako chcela. Napriek tomu, že je najdôležitejším obchodným partnerom USA. Vlani dosiahol obchod s tovarom a službami medzi EÚ a USA hodnotu takmer 1,7 bilióna eur. Nižšie clá si vybojovala napríklad Veľká Británia. Brusel v rámci rokovaní ponúkal aj obojstranné nulové clá, čo neprešlo.
„Postavenie a ekonomická sila Únie umožňovala vyrokovať lepšiu dohodu. Únia však napokon zvolila cestu väčších ústupkov. Prevážil živelný prístup amerického prezidenta, ktorý bol odhodlaný hrať najsilnejšími kartami až do konca,“ opisuje výsledok analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
1.Aká bude nová sadzba ciel a prečo to nie je úspech?
Bude na úrovni 15 percent, čo je menej ako avizovaná 30-percentná sadzba spred týždňa. Na druhej strane je to viac ako sadzba z čias úradovania Trumpovho predchodcu Joea Bidena. Vtedy boli sadzby v priemere 4,8 percenta.
Reakcie jednotlivých krajín EÚ na dohodu sú zmiešané. „Zatiaľ čo napríklad Íri sú spokojní, pretože sú európskym domovom amerických technologických gigantov, priemyselné krajiny ako Francúzsko a Nemecko sú nespokojné. Pre EÚ ako celok ide skôr o prehru,“ myslí si analytik Portu Marek Malina.
Argumentuje tým, že vyjednávači Bruselu nevyrokovali nižšie clo ako Veľká Británia, ktorá si vyrokovala 10 percent.
2. Mohla EÚ vybojovať nižšie clá ako napríklad Veľká Británia?
Podľa analytikov sa o to aspoň mohla pokúsiť. Ak by sa vyhrážala zdanením amerických technologických gigantov, čo je citlivá struna pre USA, mohla vybojovať nejaké ústupky. Americké technologické firmy si užívajú v EÚ nízke daňové sadzby napríklad v Írsku. Ich zvýšenie by Metu (Facebook) či Alphabet (Google) alebo Amazon zabolelo a EÚ by mala tromf pri vyjednávaniach.
„EÚ má nástroje na to, aby ich zdanila či uvalila sankcie na konkrétne firmy, alebo zaviedla zákaz reklám na Googli. To sú však už veľmi silné odvetné opatrenia,“ opisoval možnosti Bruselu pri rokovaniach v polovici júla Horňák v rozhovore pre INDEX.
