Sen premiéra Roberta Fica o ďalšom veľkom a spoľahlivom zdroji elektrickej energie sa pomaly, ale isto začína realizovať. Bez súťaže sa chystá vybrať zhotoviteľa, čo bude pravdepodobne americká firma Westinghouse, a tiež sa chystá podpísať medzivládnu dohodu s USA o spolupráci pri rozvoji jadrovej energetiky.
Štátna firma Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (Javys) už vypísala v polovici júla súťaž na poradenstvo k výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Javys plánuje minúť na poradcov až 15 miliónov eur. Záujemcovia sa majú prihlásiť do 8. augusta. Táto štátna firma už v minulosti minula na poradenské a právne služby k výstavbe budúcej atómovej elektrárne státisíce eur.
Opozícia tieto výdavky kritizuje a spochybňuje aj samotnú výstavbu novej elektrárne.
„Budú to vyhodené milióny na poradenstvo, ktoré nič nevyrieši, lebo podobné analýzy už boli urobené,“ hovorí Karol Galek (SaS), ktorý bol v minulosti štátny tajomník na ministerstve hospodárstva.
V článku do dočítate:
- Kto má postaviť novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach?
- Je zmluva medzi Slovenskom a USA záväzná?
- Ako by mala byť nová elektráreň financovaná?
- Koľko sa už na prípravu výstavby novej atómovej elektrárne minulo?
- Koľko by mohol nový blok elektrárne stáť a kedy sa bude stavať?
- Nemôže sa len predĺžiť životnosť starších reaktorov namiesto výstavby nových?
- Je nevyhnuté stavať nový jadrový reaktor?
- Bude elektrina z jadra drahá?
- Prečo máme stavať nový jadrový blok, ktorý bude vyrábať drahú elektrinu?
1. Kto má postaviť novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach?
Americká spoločnosť Westinghouse v spolupráci so štátnou firmou Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (Jess). Tú spoluvlastnia štátna firma Javys a česká firma ČEZ Invest. Štát ovláda v Jess 51-percentný podiel a český akcionár 49 percent. Po novom chce Javys odkúpiť menšinový podiel od ČEZ Investu. Nie je jasné, ako to urobí a za čo, analýza k tomu nie je zverejnená.
ČEZ Invest bol doteraz významným investorom v procese príprav nového bloku a má aj know-how z Česka. Podľa Galeka je možné, že ČEZ chce zo spoločného projektu vycúvať, lebo mu prekáža netrasparentnosť pri procese prípravy. Druhá možnosť je, že vláda ho chce z projektu vytlačiť, aby sa jej nepozeral na prsty.
Jess je vlastníkom viacerých kľúčových dokumentov a pozemkov potrebných na výstavbu novej jadrovej elektrárne.
2. Je zmluva medzi Slovenskom a USA záväzná?
Nie. Ide o medzivládnu dohodu, ktorá je len prvým krokom k budúcej zmluve s konkrétnou firmou. To znamená, že to nie je kontrakt na výstavbu jadrového zdroja a nezaväzuje Slovensko k spolupráci s konkrétnou spoločnosťou, teda ani s Westinghousom.
Rezort hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas) potvrdil, že do budúcnosti nevylučuje uzatvorenie rámcových dohôd ani s inými krajinami.
„V súčasnosti Slovensko aktívne komunikuje aj s inými technologickými partnermi v Európe a vo svete,“ dodáva hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík.
3. Ako by mala byť nová elektráreň financovaná?
Nevieme presne. Fico sa o financovaní vyjadruje len hmlisto a podobne ho nekonkretizuje ani rezort hospodárstva. Zrejme to bude z viacerých zdrojov. Do úvahy pripadá štátny rozpočet, európske fondy alebo pôžičky od Európskej investičnej banky.
Saková v minulosti spomínala aj financovanie formou PPP, teda takzvaného verejno-súkromného partnerstva.
Galek poukazuje na to, že elektráreň má byť podľa novely zákona o energetike, ktorý v júni predložila Saková do parlamentu, čiastočne financovaná cez zmluvu o vyrovnávacom režime.
Tá funguje tak, že investor sa zaviaže uhradiť rozdiel v hodnote trhovej ceny elektriny v čase jej výroby a predaja. Ak je trhová cena v čase predaja nižšia, ako je zmluvne dohodnutá, tak štát investorovi doplatí rozdiel. Ak je, naopak, v čase predaja na trhu cena vyššia, tak investor rozdiel odvedie štátu.
„Rozdiel v neprospech štátu by sa hradil zo štátneho rozpočtu, teda z vreciek daňových poplatníkov, alebo cez tarifu za prevádzku systému, ktorá by sa zvýšila,“ vysvetľuje Galek. Preto je podľa neho dôležité správne nastavenie tejto zmluvy a výber dodávateľa cez transparentný tender.
Galek síce pripúšťa, že súťaž na zhotoviteľa nemusí byť, čo naznačuje aj Jess. Podľa neho by však mali byť oslovení všetci hráči na trhu na základe bezpečnostného záujmu Slovenska, ktorý je definovaný v energetickom a klimatickom pláne (INECP). Okrem Američanov ide aj o kórejskú firmu KHNP či francúzsku EDF. Tí súťažili na výstavbu jadrovej elektrárne Dukovany v Česku.
V hre môže byť aj kanadská firma (CANDU), japonská spoločnosť Hitashi či čínska CNNC. Ruská firma Tvel je mimo hry pre budúce sankcie proti Rusku.
„Westinghouse môže napríklad investovať do jadrového ostrova (reaktor ako srdce jadrového bloku), čo je asi 40 percent investícií, ale nejadrová časť ceny tvorí až 60 percent (okolie jadrového ostrova, betón, pozn. red.) – a práve tam sa v minulosti vyťahovali peniaze pre spriaznených ľudí Smeru,“ dodáva expert SaS na energetiku.
4. Koľko sa už na prípravu výstavby novej atómovej elektrárne minulo?
Javys už pridelil začiatkom tohto roka menšiu zákazku za 175-tisíc eur, v ktorej ide o poradenstvo k prevzatiu podielu českej firmy ČEZ Invest a o hľadanie možností zapojenia slovenského priemyslu, firme Wood & Company. Zmluvu na právne služby za 123-tisíc eur zas dostala v júli advokátska kancelária Chrenek, Toman, Kotrba.
Tieto výdavky opäť kritizuje opozícia. „Analýza od Wood & Company je nezmyselná. Vnímam to ako politický kamarátkšeft, keďže táto spoločnosť sa v minulosti spájala práve so straníckymi kolegami ministerky Sakovej, pánmi Žigom a Rašim,“ hovorí Galek.
Naopak, štátna firma tendre na poradcov obhajuje aj tým, že príprava a výstavba jadrovej elektrárne je komplikovaný proces, ktorý bude trvať viac ako 15 rokov. Elektráreň bude následne v prevádzke minimálne ďalších 60 rokov.
„Správne nastavenie finančného modelu, ktorý určí najvýhodnejší spôsob celého projektu počas tohto obdobia, môže zásadným spôsobom prispieť k úspešnej výstavbe reaktora a priniesť úspory,“ vysvetľuje hovorca Javysu Peter Podstupka.
Podľa neho sú platby za poradcov vzhľadom na veľkosť zákazky (15 miliárd) iba „promile celkových odhadovaných nákladov“.
5. Koľko by mohol nový blok elektrárne stáť a kedy sa bude stavať?
Náklady na výstavbu novej jadrovej elektrárne vláda vo vlaňajšom materiáli odhaduje na osem až 12 miliárd eur na reaktor s výkonom 1000 MW inštalovaného výkonu. Keďže ten nový by mal mať výkon aj 1250 MW, tak náklady sa môžu pohybovať od 13 do 15 miliárd eur.
Všetky jadrové projekty v Európe sa v minulosti predražili a výstavba sa predĺžila. Stalo sa tak pri francúzskej jadrovej elektrárni Flamanville aj pri anglickej Hinkley Point C, ktorá je vo výstavbe.
Na Slovensku je varovným príkladom výstavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. Dokončenie tretieho bloku trvalo 12 rokov namiesto plánovaných štyroch. Cena sa vyšplhala z 2,8 na 6,2 miliardy eur.
Na projekte novej jadrovej elektrárne sa už pracuje viac ako dekádu, ako možný termín začatia výstavby sa spomína rok 2032. Plná prevádzka mala byť spustená v roku 2040.
