BRATISLAVA. Česko sa dlho netešilo z „povesti“ plynovej tranzitnej krajiny. Cez Českú republiku už zase zásadný objem plynu neprúdi. Českým domácnostiam tak preto môže zdražiť plyn. Je za tým aj Slovensko?
Ako uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, tranzit plynu cez Českú republiku na Slovensko v piatok klesol prakticky na nulu. S koncom júla tak nateraz skončila preprava plynu cez Česko do ďalších krajín, za ktorú mohol štátny podnik Net4Gas inkasovať tranzitné poplatky. Minulý týždeň pritom české média písali o tom, že Českom opäť prúdi plyn „vo veľkom“.
„Takáto situácia by bola argumentom v prospech tak veľa diskutovanom zoštátnením plynovodnej siete Net4Gas v roku 2023. Jedným z kľúčových argumentom pre zoštátnenie bolo práve to, že Česko bude môcť inkasovať tranzitné poplatky, ktoré až do tej doby išli súkromným zahraničným vlastníkom spoločnosti Net4Gas,“ uviedol Kovanda.
Po začatí vojny na Ukrajine, odpojení sa podstatnej časti Európy od dodávok ruských energií a ukončení prevádzky plynovodu Nord Stream prestalo Česko v roku 2022 z hľadiska plynu slúžiť ako tranzitná krajina.
O rok neskôr sa potom česká vláda rozhodla zoštátniť Net4Gas, čo okrem iného zdôvodňovala možným inkasovaním poplatkov z tranzitu plynu.
V júli tohto roku sa podľa Kovandu vôbec po prvýkrát mohlo zdať, že Česko skutočne poplatky inkasovať bude. Tranzit plynu na stanici Lanžhot, na česko-slovenských hraniciach, totiž prudko narástol. V prvý augustový deň však prudko klesol.
„Česko tak stratilo svoju krátko získanú pozíciu tranzitnej krajiny,“ podotkol Kovanda.
Od budúceho roku môže Česko podľa ekonóma stratiť pozíciu tranzitnej krajiny úplne. Slovensko totiž plánuje, že od budúceho roka bude všetok svoj plyn dovážať výhradne z Ruska.
V súčasnosti má Slovensko z Ruska len menej ako polovicu svojho dovážaného plynu, čo práve Česku umožňovalo vykazovať v júli nenulový tranzit plynu.
„Lenže od januára 2026 zakáže EÚ nakupovať ruský plyn eurounijným obchodníkom na okamžitom trhu. Tým sa uvoľní plynovodná kapacita slovenskému podniku SPP a jeho maďarskému kolegovi MVM. Tieto podniky budú mať naďalej v rámci výnimky možnosť dovážať ruský plyn. Budú ho tak môcť dovážať o to viac, a to kvôli spomínanej uvoľnenej kapacity,“ vysvetlil Kovanda.
Výnimku si Slovensko a Maďarsko vyrokovali pod hrozbou vetovania európskych sankcií voči Rusku.
Pokiaľ Slovensko budúci rok bude naozaj brať všetok importovaný plyn z Ruska, tranzit plynu cez Česko na Slovensko podľa Kovandu klesne opäť trvalo k nule, a tým pádom príde náš západný sused o tranzitné poplatky.
„Zostáva však nádej, že cez Česko by aj v takom prípade mohol prúdiť plyn na Slovensko a ďalej na Ukrajinu, ktorá by touto západnou trasou doplňovala svoje zásobníky. Dáta z prvého augustového dňa ale tomuto scenáru nezodpovedajú, a to aj napriek tomu, že Ukrajina je plynom pred nadchádzajúcou zimnou sezónou kriticky podzásobená,“ dodal Kovanda.
Ekonóm upozorňuje, že plynovodnú sieť treba udržiavať v chodu bez ohľadu na to, či cez ňu plyn prúdi alebo nie. „Pokiaľ náklady na údržbu siete nezaplatia príjmy Net4Gas, premietne sa to do účtov všetkým spotrebiteľom cez regulovanú zložku ceny plynu,“ konštatoval Kovanda.
