BRATISLAVA. Hoci objem konsolidačných opatrení prijatých súčasnou vládou bol významný, časť z nich okamžite použila na financovanie nových trvalých výdavkov a účinok niektorých opatrení bol len dočasný.
Opatrenia mali potenciál znížiť deficit o 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2028, nové trvalé výdavky vo výške 1,4 percenta HDP však znížili čistý efekt na 1,1 percenta HDP, čo nestačí na vykompenzovanie ostatných negatívnych vplyvov mimo priamej kontroly vlády.
V aktuálnom komentári na to upozornil analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavol Majher.
Pripomenul, že súčasná vláda prevzala verejné financie s deficitom na úrovni 4,8 percenta HDP. Prijala už dva konsolidačné balíčky pre roky 2024 a 2025 s celkovým bezprostredným vplyvom vo výške 3,8 miliardy eur (2,9 percenta HDP). Pozitívny rozpočtový vplyv opatrení postupne klesá z dôvodu dočasnej povahy niektorých z nich na 2,8 percenta HDP v rokoch 2026 a 2027 a následne na 2,5 percenta HDP v roku 2028.
„Skutočnosť, že napriek uskutočnenej konsolidácii deficity zotrvávajú na vysokých úrovniach, je možné vysvetliť tromi hlavnými faktormi. Sú to nové výdavkové opatrenia, zvýšené výdavky na úroky a obranu a v neposlednom rade zhoršený ekonomický vývoj,“ priblížil Majher.
Výsledný celkový nárast výdavkov vplyvom nových legislatívnych opatrení dosahuje podľa neho v roku 2028 sumu 1,4 % HDP alebo 2,2 miliardy eur.
„Ak by vláda a parlament od začiatku volebného obdobia neprijali nové legislatívne opatrenia navyšujúce výdavky, resp. by ich v plnej miere kompenzovali inými úsporami mimo prijatých konsolidačných balíčkov, prognózované deficity na strednodobom horizonte by aj bez dodatočnej konsolidácie boli nižšie o 1,4 až 1,6 percenta HDP,“ vyčíslil analytik.
Dôležitú úlohu v pretrvávajúcich vysokých deficitoch zohráva podľa neho aj východisková situácia. Pripomenul, že stav verejných financií na Slovensku bol kritický už na začiatku volebného obdobia.
Ak by vláda neprijímala ďalšie opatrenia, deficity by rástli rýchlejšie vzhľadom na nárast výdavkov na obranu a úrokových nákladov. Ak by bola východisková pozícia priaznivejšia, deficit pre rok 2028 by bol podľa Majhera nižší o 2,9 miliardy eur (1,9 percenta HDP).
Posledným faktorom, ktorý zvyšuje odhadované deficity a tým aj potrebu konsolidácie, je zhoršenie ekonomického prostredia oproti pôvodným predpokladom. Kým prognózy na začiatku volebného obdobia očakávali medziročný rast ekonomiky vo výške približne tri percentá pre rok 2025 a okolo dvoch percent pre roky 2026 a 2027, aktuálna prognóza RRZ predpokladá rast len na úrovni 1,4 až 1,7 percenta.
„Za očakávaným spomalením ekonomiky sú z veľkej časti externé faktory, predovšetkým negatívne dopady obchodnej vojny s USA. Zároveň však ekonomiku výrazne spomaľujú, najmä v rokoch 2025 a 2026, aj doteraz prijaté konsolidačné opatrenia, ktoré sa v prevažnej miere týkali zvýšenia daňových sadzieb, čo zhoršuje ekonomickú aktivitu,“ vysvetlil Majher.
Aktuálne ciele stanovené vládou predpokladajú pokles deficitu verejnej správy na 4,1 percenta HDP v roku 2026, na úroveň 3,5 percenta HDP do konca volebného obdobia a pre rok 2028 je cieľom 2,8 percenta HDP.
Na dosiahnutie týchto cieľov bude podľa prognózy RRZ potrebné prijať konsolidačné opatrenia, bez zohľadnenia možných energodotácií, za dve percentá HDP (2,9 miliardy eur) do konca aktuálneho volebného obdobia a následne dodatočné opatrenia v sume 1,2 percenta HDP (1,8 mld. eur) v roku 2028.
