Od augusta vstúpili do platnosti nové colné sadzby, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump. Podľa neho majú ochrániť americké podniky a pracovné miesta pred „nespravodlivými“ clami a obchodnými praktikami iných krajín.
Za zvýšením ciel však môže byť však aj oveľa pragmatickejší dôvod. V čase obrovských deficitov USA sú najjednoduchším spôsobom, ako zvýšiť príjmy federálneho rozpočtu.
Clá tlačia na infláciu
V júli vybrala americká vláda na clách vyše 29 miliárd dolárov. Pred rokom to bolo len niečo cez osem miliárd dolárov. Ide teda o 240-percentný medziročný nárast. Na porovnanie, vlani príjmy z ciel predstavovali 98 miliárd dolárov.
V auguste by výnos z ciel vďaka novým sadzbám mohol dosiahnuť až 40 miliárd dolárov. Ak bude súčasné tempo pokračovať, Trumpova administratíva takto získa v priebehu troch mesiacov toľko, čo vláda jeho predchodcu Joea Bidena za celý rok.
Minister financií Scott Bessent očakáva, že clá v tomto roku vygenerujú 300 miliárd dolárov a predpokladá, že v roku 2026 „existuje šanca, že by mohli byť vyššie“.
Nadácia The Tax Fundation vyrátala, že Trumpove clá by mohli v priebehu nasledujúceho desaťročia, teda do roku 2034, priniesť do federálneho rozpočtu dodatočné príjmy 2,5 bilióna dolárov.
Trumpova administratíva skúma možnosť zavedenia ciel na celý rad tovarov, od polovodičov, cez farmaceutické výrobky až po komerčné lietadlá.
Len pre úplnosť, clá neplatia zahraniční výrobcovia ani vlády, čo je názor populárny v kruhoch Trumpovho hnutia MAGA, ale americké firmy, ktoré tovar dovážajú, a v konečnom dôsledku sa aspoň sčasti premietajú do vyšších cien pre amerických spotrebiteľov.
