Spoločnosť Strachan je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Biznis príbeh roka – Cestovný ruch a gastro.
Na Slovensku je len málo podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí prežili na trhu štvrťstoročie bez vstupu veľkých finančných skupín.
Majitelia dedinských vlekov zvyčajne živoria, prípadne svoje vleky už predali do šrotu. Pre častejšie mierne zimy prežijú len tí, ktorí investujú do drahého umelého zasnežovania. Alebo tí, ktorí pochopili, že biznis postavený len na krátkej zimnej sezóne nie je udržateľný.
Medzi podnikateľov, ktorí rozmýšľajú o cestovnom ruchu komplexne, patrí rodina Strachanovcov. Už viac ako 25 rokov pôsobia v rázovitej goralskej dedine Ždiar v Belianskych Tatrách.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner 
Nikdy v ňom nebývali
Jaroslav Strachan a jeho manželka Jana začínali v cestovnom ruchu ako čašníci. Pracovali najmä v hoteloch a reštauráciách v Tatrách a v Ždiari. Ako dvadsiatnici sa rozhodli postaviť si dom na rodičovskom pozemku v Ždiari s tým, že časť z neho budú prenajímať turistom.
„Dom sme postavili, ale nikdy sme tam nebývali, lebo záujem turistov bol väčší, ako sme čakali,“ spomína Jaroslav Strachan na začiatky podnikania v roku 1999.
Ostali preto bývať u rodičov a do domu, ktorý sa premenil na rodinný penzión s deviatimi izbami, prichádzali lyžiari, školské lyžiarske kurzy, ale aj návštevníci zo zahraničia, a to najmä zo susedného Poľska.
Dnes rodinná firma Strachanovcov vlastní hotel v blízkej Bachledovej doline a pri penzióne na konci Ždiaru stojí lyžiarske stredisko a detský zábavný park. Okrem toho, pred tromi rokmi prikúpili ďalšie vleky v protiľahlom stredisku Strednica.
Meno ako značka
Keďže otec Jany Strachanovej bol vlekár a mama kuchárka, spočiatku pomáhali v biznise aj oni. „Začínali sme len s jedným kuchárom, ale mali sme rady do reštaurácie, hostia zdieľali stoly aj svoje príbehy. To sa mnohým páčilo, a preto sa k nám radi vracali,“ spomína Jana Strachanová.
K penziónu sa postupne nabaľovali ďalšie služby. V roku 2004 Strachanovci postavili prvý vlek, potom kúpili snežné delá, pristavali druhý a tretí vlek a napokon aj sedačkovú lanovku. Pribudla tiež požičovňa lyží a reštaurácia, ktorú pomenovali Medvedí brloh Strachan.
„Naše investície boli prevažne vyvolané požiadavkami zákazníkov. Jedni potrebovali inštruktora lyžovania, druhí toalety, ďalší ocenili poratrakovaný svah, tak sme všetko postupne zariadili,“ hovorí Jaroslav Strachan. Expanziu financovali z úverov a z vlastných zdrojov.
Penzión Strachan ponúka okrem ubytovania aj lyžovanie a detský zábavný park. (zdroj: Lukáš Klčo)Čo sa týka názvu penziónu, Strachanovci sa dlho nevedeli rozhodnúť. Listovali pre inšpiráciu aj v Zlatých stránkach, ale nič sa im nepáčilo. Napokon stavili na svoje priezvisko. „Je to záväzok pre nás, že keď niečo nebude dobré, sme za to zodpovední,“ vysvetľuje Jaroslav Strachan.
Popri budovaní lyžiarskeho strediska prišla na rad v roku 2012 kompletná rekonštrukcia, respektíve rozšírenie penziónu. Pribudli na ňom vežičky typické pre Vysoké Tatry a prvky známeho architekta Dušana Jurkoviča, ktorý projektoval veľa chát v slovenských veľhorách.
Výzva v Bachledovej doline
Tesne po prepuknutí finančnej krízy v roku 2009 Strachanovci rozšírili svoje podnikanie do Bachledovej doliny. Prenajali si tam novopostavený hotel Bachledka od lyžiarskeho strediska Ski Bachledova. Po štyroch rokoch prevádzky ho odkúpili a v roku 2019 sa pustili do jeho renovácie.
„Chceli sme sa odlíšiť od konkurenčných penziónov a hotelov, ktorých je v Ždiari veľa. Preto sme v hoteli urobili veľké izby aj okná, do interiéru sme dali veľa dreva a miestnych motívov. Priamo úmerne tomu sme zdvihli cenu,“ vysvetľuje Jaroslav Strachan.
