HANOJ. Vietnam sa chce stať ďalším ázijským tigrom. Čaká ho pritom náročná výzva.
Musí urýchliť reformy, pričom čelí starnúcej populácii, klimatickým rizikám a clám amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na ázijskú krajinu vyvíja tlak pre jej obchodný prebytok s USA. To však zároveň odráža ohromujúcu ekonomickú trajektóriu Vietnamu.
Šéf komunistickej strany To Lam koncom minulého roka deklaroval príchod „novej éry rozvoja“. Signalizoval tak začiatok toho, čo by mohlo byť najambicióznejšou ekonomickou reformou Vietnamu za celé desaťročia.
Transformácia Vietnamu na globálne výrobné centrum s novými diaľnicami, mrakodrapmi a prosperujúcou strednou triedou vytiahla milióny jeho obyvateľov z chudoby, podobne ako v Číne.
Ale rast nízkonákladovej ekonomiky orientovanej na export sa spomaľuje a krajina čelí prekážkam pri zavádzaní reforiem, od rozširovania súkromného priemyslu cez posilňovanie sociálnej ochrany a investície do technológií a zelenej energie. A takisto clám v USA, ktoré sú teraz najväčším exportným trhom Vietnamu. Obe krajiny sa dohodli na clách vo výške 20 % na dovoz z Vietnamu a na dvojnásobnej výške pre tovar podozrivý z prekládky alebo prepravy cez Vietnam. Hanoj sa tak vyhol clám vo výške 46 %, ktorými hrozil Trump.
Vietnam sa pripravoval na zmenu svojej hospodárskej politiky ešte predtým, ako Trumpove clá ohrozili jeho model chrlenia lacného exportu pre svet. Vzal si príklad z Číny a stavil na high-tech sektory, ako sú počítačové čipy, umelá inteligencia a obnoviteľné zdroje energie, pričom poskytuje firmám strategické daňové úľavy a podporu výskumu.
Výrazne investuje aj do infraštruktúry vrátane jadrových elektrární a vysokorýchlostnej železnice sever - juh. Snaží sa takisto stať globálnym finančným centrom. Vláda plánuje dve špeciálne finančné centrá, v rušnom Hočiminovom Meste a v prímorskom letovisku Danang, so zjednodušenými pravidlami na prilákanie zahraničných investorov, s daňovými úľavami, podporou pre začínajúce finančné technologické podniky a jednoduchšími spôsobmi riešenia obchodných sporov.
Základom toho všetkého je inštitucionálna reforma. Zlučujú sa ministerstvá, rušia sa nízkoúrovňové byrokratické štruktúry a 63 vietnamských provincií sa zlúči do 34, aby sa vybudovali regionálne centrá s väčším počtom talentov.
Vietnam sa spolieha, že súkromné podniky povedú jeho nový ekonomický impulz, čo je veľký posun oproti minulosti.
V máji komunistická strana schválila rezolúciu, v ktorej súkromné podniky nazýva „najdôležitejšou silou“ v ekonomike. Dokonca aj megaprojekty, ako napríklad vysokorýchlostná železnica, kedysi vyhradená pre štátne giganty, sú teraz otvorené pre súkromné ponuky.
Vietnam dúfa, že do roku 2030 pozdvihne aspoň 20 súkromných firiem na globálnu úroveň. Niektorí experti však varujú, že narazí na odpor konzervatívcov v komunistickej strane a tých, ktorí profitujú zo štátnych firiem, čo by mohlo zabrzdiť reformy. Zastaviť ich môžu aj klimatické hrozby, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia. Okrem toho Vietnam starne, čo znižuje produktivitu a zaťažuje sociálne služby.
