BRATISLAVA. Koaličná rada pokračuje v hľadaní dohody o konsolidačnom balíku, ktorý má znížiť deficit verejných financií a pripraviť pôdu pre schválenie štátneho rozpočtu na rok 2025.
Minister financií Ladislav Kamenický po stredajšom rokovaní potvrdil, že približne tri štvrtiny návrhov sú už prerokované, no tie najťažšie rozhodnutia vládu ešte len čakajú.
Konečný balík by chcel mať na stole najneskôr začiatkom septembra a o týždeň neskôr by mal smerovať do parlamentu. Poslanci budú musieť rozhodnúť do októbra, aby sa vláda vyhla prísnym sankciám vyplývajúcim z dlhovej brzdy.
Pozbierané nízko visiace ovocie
Hoci Kamenický odmietol konkretizovať jednotlivé opatrenia, potvrdil, že sa rátajú s úsporami vo všetkých rezortoch a v hre sú aj zmeny v sociálnych dávkach.
Niektoré pôvodné návrhy sa už zo zoznamu vytratili, nahradili ich nové, ktoré ministerstvo financií momentálne prepočítava. Vláda tak pracuje na komplexnom balíku, ktorý bude predstavený ako celok.
Diskusia o konsolidačných opatreniach pokračuje, koalícia je asi v tretej štvrtine rokovaní Čítajte „Konsolidácia musí pokračovať, pričom nízko visiace ovocie bolo z väčšej časti pozbierané,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Doterajšie opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2023 a 2024, sa zamerali podľa neho najmä na zvyšovanie príjmov štátu v podobe vyšších daní a odvodov.
Konsolidácia podľa Kočiša znamená, že už dnes míňame viac, než si môžeme dovoliť.
„Ozdravný proces bude z povahy veci vysoko pravdepodobne aj naďalej bolestivý, je to cenou za to, že sa ostatných rokoch prikrývame väčšou perinou na akú máme. Diskusia sa však musí udržiavať vo funkčnej rovine, nemala by slúžiť na ďalšiu polarizáciu spoločnosti,“ myslí si analytik.
Zvyšovanie daní oslabuje rast
Očakáva sa, že v tejto vlne konsolidácie štát začne šetriť aj na sebe.
„Opäť sa pochopiteľne v mixe opatrení zvažujú vyššie dane či špeciálne odvody. Zvyšovanie príjmov štátu je legitímnou stratégiou, ale potrebujeme s týmto typom opatrení narábať citlivo, pretože takéto opatrenia nakoniec oslabujú rastový potenciál firiem, premietajú sa do cien, obmedzujú rast miezd a investícií,“ pokračoval Kočiš. A menej investícií znamená nižšiu konkurencieschopnosť a slabší ekonomický rast.
Konsolidačné opatrenia by mali byť podľa analytika doplnené o reformy zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti a dlhodobý rozvoj Slovenska. Potrebujeme tiež dlhodobú víziu pre Slovensko, ktorá bude mať odbornú aj verejnú podporu.
Zvýšila by dôveru investorov, znížila rizikovú prirážku slovenských dlhopisov, teda náročnosť obsluhy nového dlhu, a podporila prílev priamych zahraničných investícií, čím by sa podľa Kočiša stimuloval rast, mzdy aj príjmy verejných rozpočtov.
Skutočnú konsolidáciu narušuje populizmus
Pri konsolidácii si treba dať pozor podľa Kočiša na prehlbovanie sociálnych a medzigeneračných rozdielov v podieľaní sa na solidárnosti systému.
„Presun zdrojov medzi skupinami bez systémových zmien a prijímaním populistických opatrení vo forme nových výdavkov totiž nie je ozajstná konsolidácia. Konsolidácia by mala zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, preto pri negatívnom demografickom trende treba s budúcimi dôchodkami zaobchádzať nanajvýš opatrne,“ skonštatoval analytik.
OECD Slovensku dlhodobo odporúča vyššie dane z majetku, ktoré by mohli byť efektívnejším a stabilnejším zdrojom príjmov, pričom menej ovplyvní motiváciu pracovať, resp. tvoriť príjem či zisk.
Adresnosť výdavkov
Efektivitu verejných výdavkov podľa analytika možno stále zvýšiť lepšou adresnosťou pomoci. A to či už ide o dotácie na energie, podporu rodín s deťmi alebo plošné 13. dôchodky.
„Samostatnou kategóriou sú jednorodičovské domácnosti, ktoré sú potenciálnou chudobou či sociálnym vylúčením dlhodobo ohrozené najviac, a preto by sme im mali venovať výrazne viac pozornosti,“ uviedol Kočiš.
Aj prípadnému znižovaniu počtu zamestnancov v štátnej správe by mal predchádzať dôkladný personálny audit, aby sa predišlo zhoršeniu kvality a dostupnosti verejných služieb.
„V dlhodobom horizonte by reforma samosprávy mohla Slovenku podľa jeho slov skutočne pomôcť. Musí byť však poriadne premyslená, pripravená a verejne diskutovaná. To si vyžiada čas,“ uzavrel Kočiš.
Dôležitosť konsolidácie podčiarkuje aj legislatívny rámec. Najneskôr do 15. októbra musí vláda predložiť rozpočet na budúci rok. Do 21. novembra zároveň vyprší dvojročná výnimka zo sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona o dlhovej brzde.
Ak by konsolidačné opatrenia chýbali, Slovensko by muselo schváliť vyrovnaný rozpočet, čo by znamenalo dramatické a rýchle škrty vo výdavkoch.
Význam ozdravenia verejných financií presahuje rámec domácej politiky. Slovensko je silne prepojené s ekonomikami Nemecka či ďalších exportne orientovaných krajín EÚ, ktoré aktuálne čelia spomaleniu.
V prípade, že by sa deficit a dlh dostali mimo kontrolu, hrozilo by zdraženie financovania dlhu na trhoch, oslabenie dôvery investorov a väčšia zraniteľnosť ekonomiky v čase, keď exportná závislosť Slovenska robí krajinu obzvlášť citlivou na vonkajšie šoky.
Minister financií Ladislav Kamenický preto zdôrazňuje, že hoci rokovania sú náročné, konsolidácia nie je len politickou, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou. Prijatie opatrení je kľúčové pre udržanie stability a kredibility Slovenska v eurozóne aj na finančných trhoch.
