BRATISLAVA. Energodotácie pre domácnosti v budúcom roku budú nákladnejšie ako v tomto roku. A to najmä pre očakávanú vyššiu cenu plynu, ktorá preváži úsporu z obmedzenia podpory na iba 90 percent domácností.
Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Záťaž pre verejné financie
Náklady na dotácie pre domácnosti ako odberateľov tepla a plynu by mali v budúcom roku dosiahnuť približne 435 miliónov eur, za predpokladu, že spotreba domácností zostane na minuloročnej úrovni.
„Ak by sa uplatnil stopercentný plošný prístup ako v tomto roku, náklady by dosiahli až 482 miliónov eur,“ dodala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Pre dotované domácnosti to bude znamenať udržanie cien plynu a tepla na úrovni roku 2023, keď sa ceny ešte odvíjali od predchádzajúcich hladín nezvýšených energetickou krízou. Pre plyn to predstavuje cenu 24,6 eur za megawatthodinu.
Štát tak v budúcom roku vykryje rozdiel oproti trhovej cene 41,1 eur za megawatthodinu. V roku 2025 sa dotoval rozdiel voči 37,3 eur a prípadné dotácie v roku 2027 by podľa trhových očakávaní pokrývali rozdiel voči dnes odhadovanej cene do 34 eur.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, do nákladov dotácií sú započítané nielen náklady na krytie rozdielu v cenách komodít, ale aj negatívny vplyv na hospodárenie štátneho SPP a štátnych teplární, ktoré na pokyn vlády dotujú ceny na úkor vlastného hospodárenia, respektíve na úkor znižovania budúcich dividend pre štát.
„Obe formy však predstavujú záťaž pre verejné financie,“ podotkla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Negatíva použitia eurofondov
Podľa vyjadrení politikov by sa v budúcom roku časť energodotácií mali hradiť z eurofondov.
„To by síce odľahčilo rozpočet verejných financií, zároveň by to však znížilo objem zdrojov určených na investície. Pokračovanie dotovania energií v takýchto objemoch a naďalej takmer plošným spôsobom preto znamená buď oslabenie investícií do rozvoja krajiny, alebo prispieva k ďalšiemu nárastu verejného dlhu,“ konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Koaličná rada odobrila energopomoc minulý týždeň. Väčšina slovenských domácnosti tak ani v budúcom roku nezaplatia za energie viac ako v tomto roku. Ako informovala po skončení koaličnej rady ministerka hospodárstva Denisa Saková, k energodotáciám sa dostane zhruba 90 percent domácností.
Ceny energií by sa v budúcom roku pre slovenské domácnosti zvýšili bez pripravovanej energopomoci o zhruba 30 percent.
Informoval o tom na sociálnej sieti premiér Robert Fico ako aj ministerka Saková. Predseda vlády si vyžiadal údaje z ministerstva hospodárstva, čo by sa v roku 2026 stalo, keby vláda nepristúpila ku kompenzáciám cien plynu a tepla.
„Začnem teplom. V roku 2025 je cena jednej megawatthodíny kompenzovanej vládou 139 eur. Ak by sme nepristúpili v roku 2026 k navrhovanej kompenzácii, cena tepla by v nasledujúcom roku vzrástla zo 139 na 180 eur za megawatthodinu. Nárast o 33 percent, teda jednu tretinu. V prípade plynu by vládou kompenzovaná cena v roku 2025 vo výške 63 eur za jednu megawatthodinu stúpla na 85 eur, čo je nárast o 34 percent, teda tiež viac ako jednu tretinu. Pokiaľ ide o elektrinu, ak by nebolo podpísané Memorandum medzi ministerstvom hospodárstva a Slovenskými elektrárňami, elektrina by v roku 2026 išla hore o 29 percent,“ povedal Fico.
Premiér je naďalej presvedčený, že absolútna väčšina slovenských domácností naďalej potrebuje pomoc pri výdavkoch na energie.
S budúcoročnými cenami elektriny pre domácnosti nám znova pomôžu Slovenské elektrárne. Tie dodajú domácnostiam silovú elektrinu za zastropovanú sumu. Ako uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková, so slovenským dominantným výrobcom elektriny sa dokonca podarilo vyrokovať lepšiu zastropovanú cenu silovej elektriny a väčšie množstvo dodanej elektriny.
„Máme zabezpečenú celú spotrebu elektriny domácností v objeme 6 terawatthodín namiesto pôvodne dohodnutých 5,5 terawatthodín. Cenu komodity máme už v roku 2025 na úrovni 61 eur za megawatthodinu, namiesto pôvodných 66,7 eura za megawatthodinu,“ uviedla prednedávnom Saková.
V prípade budúcoročných cien plynu a tepla sa bude vláda spoliehať na dotácie zo štátneho rozpočtu a z eurofondov. Celkovo by malo ísť na energopomoc 435 miliónov eur.
„Európska komisia nám prisľúbila pomoc pri hľadaní spôsobov, ako využiť nevyčerpané eurofondy určené pre Slovensko. Akonáhle ukončia v Bruseli letné dovolenky budeme pokračovať v dialógu už koncom augusta. Ak to bude nevyhnutné, budem cestovať každý týždeň do Bruselu a hľadať spôsoby financovania energopomoci, aby sme naše verejné financie čo najviac odbremenili,“ dodala Saková.
Obnova databáz
Podľa ministerky Sakovej, bolo pri plánovaní adresnej energopomoci nevyhnutné automatizovane doplniť čísla bytov do registra adries pri viac ako 1,1 milióne bytov z takmer 2 miliónov slovenských domácností.
Prepojiť bolo taktiež potrebné 223 databáz od dodávateľov a distribútorov komodít a spracovať viac ako 3 tisíc súborov z katastra, ale i zo zdravotných poisťovní, sociálnej poisťovne, finančnej správy a ďalších inštitúcií.
„Cieľom je, aby pomoc bola automatická, rýchla a efektívna, a to bez nutnosti osobných návštev obyvateľov na úradoch,“ zdôraznila Saková.
Pre vyplácanie adresnej pomoci s cenami energiami bolo potrebné identifikovať tzv. „energetickú domácnosť“ – čiže domácnosť zloženú z osôb s trvalým pobytom na danej adrese.
Kľúčom pre určenie prijímateľov pomoci bude podľa ministerky najmä príjem domácnosti a ich spotreba energií.
„Najväčší dôraz budeme klásť na ohrozené skupiny, ako sú dôchodcovia, neúplné rodiny alebo zdravotne znevýhodnení občania. Takto pripravený systém zároveň bude môcť byť využitý na akúkoľvek pomoc v budúcnosti,“ konštatovala Saková.
Ani zvyšných približne 10 % domácností nie je bez šance získať od štátu energopomoc. Fico sľúbil, že ak bude mať rodina pocit krivdy, bude ju individuálne riešiť ministerstvo hospodárstva.
„Pokiaľ by sa v zostávajúcich 10 %, kde majú domácnosti vyššie príjmy, objavili nejaké prípady nespravodlivosti, ministerstvo hospodárstva by ich riešilo individuálne,“ povedal nedávno Fico.
