BRATISLAVA. S myšlienkou zbúrať celý systém záchraniek by som pracoval veľmi opatrne
Uviedol to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský v súvislosti s návrhmi o väčšom vplyve štátu na fungovanie záchrannej zdravotnej služby.
Systém záchraniek trpí politikou
Obáva sa, že systém by pri zoštátnení rýchlo skostnatel a obsadili by ho politickí nominanti.
„Politici nevedia spraviť ani tender, ale tvrdia, že keď to budú mať v rukách celé, tak to budú robiť lepšie, ako je to dnes. Pritom systém záchraniek je jedna z mála častí slovenského zdravotníctva, ktorá znesie porovnanie so západom. Problém je primárne politický - neschopnosť vlády nastaviť zmysluplné kritériá a pripraviť transparentný tender, v ktorom by podivné garážové sročky nemali žiadnu šancu,“ konštatoval Vlachynský.
Prečo bolo v tendri na záchranky tak veľa záujemcov? Je to výhodný biznis Čítajte Podľa analytika súčasný model neštátnych záchraniek funguje podobne ako PPP projekt, v ktorom štát zveruje poskytovanie služby externým organizáciám. Tie podľa neho prinášajú do systému dodatočný kapitál, inovácie a know-how.
Položil preto otázku, čo by systém zoštátnením získal - či by sa záchranky stali efektívnejšími, lacnejšími a kvalitnejšími, alebo by nastal presný opak.
„Alebo by sa stal presný opak a moloch štátnej záchranky by bez tlaku pravidelného výberového konania rýchlo skostnatel a obsadili by ho politickí nominanti, ktorí by mu púšťali žilou? Oprávnene sa obávam, že na Slovensku je pravdepodobnejší druhý scenár,“ dodal.
Dodatočný kapitál a know-how
K návrhom, aby bol systém záchrannej zdravotnej služby pod správou nemocníc s urgentnými príjmami, uviedol, že štátne nemocnice majú samy dosť starostí.
Prevádzka záchraniek podľa neho vyžaduje dodatočný kapitál a know-how, ktoré do nemocníc len tak nepribudne.
„Aj na západe je prevádzkovanie celej záchranky nemocnicami skôr zriedkavé - napadá mi len Francúzsko). Nakoniec, aj dnes si môže hociktorá nemocnica založiť záchranku a zúčastniť sa s ňou tendra. Niektoré to aj spravili - Brezno, Bardejov, Liptovský Mikuláš, Skalica, aj keď len s jeden či dvoma stanicami, väčšina ale nie,“ vysvetlil.
V súvislosti so zrušeným tendrom na záchranky viaceré organizácie žiadajú zásadné zmeny v systéme záchrannej zdravotnej služby. Lekárske odborové združenie a záchranárske odbory volajú po posilnení úlohy štátu, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj Asociácia nemocníc Slovenska navrhujú priradiť záchranky k nemocniciam s urgentnými príjmami.
Podľa slov ministra zdravotníctva Kamila Šaška z Hlasu sa systém za súčasných podmienok ukázal ako zlý, ďalší postup bude podľa neho „krištáľovo čistý“.
Odborné analýzy majú ďalej ukázať, ako fungovanie záchraniek nastaviť čo najlepšie.
Predstavené boli tri možné návrhy riešenia - zoštátnenie záchraniek, prednostné právo štátnych a verejných organizácií na záchranky a začlenenie záchraniek do tzv. integrovaného záchranného systému.
