V minulosti boli na východnom Slovensku pojmom a pre mnohých lyžiarov z okolia Košíc a Prešova aj prvou voľbou. V deväťdesiatych rokoch patrili Plejsy neďaleko Krompách medzi najmodernejšie lyžiarske strediská v krajine. Lyžovalo sa tam aj vtedy, keď sa inde nedalo.
V uplynulých dvoch dekádach sa však stredisku vyhýbali investície a posledné roky sa na Plejsoch už nelyžovalo.
V najbližších dňoch zrejme napíšu ďalšiu smutnú kapitolu. Trpezlivosť došla financujúcej banke, ktorá sa rozhodla poslať rezort do dražby.
Priekopník zasnežovania
Aj keď dnes lyžiarskym strediskám vo Vysokých a Nízkych Tatrách dokáže konkurovať len pár lokalít na Slovensku, v 90. rokoch vládli celkom iné pomery. Na trhu ste našli aj stredne veľké rezorty, ktoré ponúkli lepší pomer ceny a kvality.
Patrili medzi ne aj Plejsy. Lyžovať sa tam začalo už v období medzi svetovými vojnami a od polovice 20. storočia nadobúdalo kontúry moderného zimného strediska.
Plejsy boli dokonca priekopníkom, už v 70. rokoch tam prebehli prvé pokusy s umelým zasnežovaním. Stredisku neublížili ani divoké časy po páde socializmu.
Deväťdesiatky boli pre Plejsy zlatými časmi. Stredisko bolo oficiálnym lyžiarskym strediskom olympijskej prípravy slovenskej reprezentácie, hostilo hneď niekoľko ročníkov Európskeho pohára FIS.
„V minulosti bolo naše stredisko prvé, ktoré bolo komplet zasnežované, v tomto období boli veľké problémy so snehom v Európe, takže práve u nás sa konali preteky európskeho pohára a robili sme tieto podujatia za iné krajiny ako napríklad Nemecko a Poľsko,“ spomínal v roku 2013 pre TASR vedúci strediska Krompachy – Plejsy Štefan Želasko.
„Našou výhodou oproti vyššie položeným strediskám je práve to, že u nás menej fúka, takže nemáme problém s prevádzkou lanovky a vlekov. Zároveň nemáme tak často inverziu, čo nám niekedy umožňuje zasnežovať už v jesenných mesiacoch,“ dodal.
Hotel Plejsy. (zdroj: Korzár/Katarína Gecziová)Dočasný reštart
Stredisko v tom čase lákalo na osem lyžiarskych vlekov a jednu dvojsedačkovú lanovku. Lyžiari mohli využiť desať zjazdoviek s celkovou dĺžkou osem kilometrov. Celková prepravná kapacita strediska bola 6800 osôb za hodinu.
