BRATISLAVA. Rast minimálnej mzdy v budúcom roku, ktorá bude na úrovni 915 eur, sa prejaví nielen na zvýšení ceny práce u zamestnancov, ale aj na cenách potravín a služieb.
Rovnako tento rast ovplyvní aj príplatky počas víkendov a noci, zhodli sa zástupcovia zamestnancov a analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Príplatky počas sviatkov a víkendov
Z údajov Inštitútu sociálnej politiky vyplýva, že vlani pracovalo na Slovensku najviac zamestnancov za minimálnu mzdu v ubytovacích a stravovacích službách, a to celkovo 30 %.
Rast miezd v gastre a hotelierstve patril v uplynulých rokoch podľa prezidenta Asociácie hotelov a reštaurácií Mareka Harbuľáka k najdynamickejším aj spolu s nárastom počtu pracovníkov. Od budúceho roka sa to však zmení.
„S rastom minimálnej mzdy zároveň rastú aj povinné príplatky za prácu počas sviatkov a víkendov. Práca v gastre a hotelierstve je pritom práve pre tieto dni typická. Náklady na prácu tak pre podniky v hotelierstve a gastronómii výrazne stúpnu. Neočakávame pokles počtu zamestnancov, no určite sa zastaví rast platov, a to v dôsledku nárastu minimálnej mzdy,“ uviedol Harbuľák s tým, že zvýšené náklady na prácu sa premietnu tiež do cien stravovacích služieb.
S tým súhlasí aj predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský, pričom zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky predražia všetky tovary, ktoré sú v tomto čase vyrábané.
„Keďže až 80 % výroby pekárov prebieha práve v príplatkovom čase, nezostáva nám iné ako premietnuť toto zvýšenie personálnych nákladov do odbytových cien,“ priblížil.
Problémy uhradiť vyššie náklady
Zvyšovanie minimálnej mzdy sa však netýka len zamestnancov s najnižšou mzdou, ale všetkých pracovníkov. Ekonomike sa podľa analytika INESS Radovana Ďuranu v poslednom období nedarí a rastie pomaly.
Rovnako aj pridaná hodnota, ktorú vytvárajú firmy, rastie pomaly. Zvýšenie minimálnej mzdy tak mnohým spoločnostiam spôsobí problémy, preto sa budú snažiť nájsť spôsoby, ako ich vykompenzovať.
„Mzdové náklady minimálnej mzdy vzrastú medziročne o 111 eur na 1245 eur. Pokiaľ sa firme nepodarí zvýšiť ceny alebo obrat, môže mať problémy vyššie náklady uhradiť. To sa môže prejaviť buď poklesom zamestnanosti alebo nevytvorením pracovných miest, ktoré by inak vznikli,“ zhodnotil.
Tí, ktorí budú schopní preniesť rast nákladov do cien, to podľa neho urobia. Firmy, ktoré to neurobia, môžu zvýšenie miezd financovať poklesom zisku, avšak to zníži ich budúce investície a tým sa oslabí aj rast miezd všetkých zamestnancov. Analytik upozornil, že takáto situácia môže motivovať spoločnosti k vyplácaniu miezd na ruku a obchádzaniu legálneho postupu.
Minimálna mzda budúci rok stúpne o 12 %, pričom posledné tri roky po sebe rástla o osem percent. Jej zvyšovanie nemalo doteraz podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera vplyv na zamestnanosť.
„U nás zatiaľ nezamestnanosť prestala klesať, ekonomika výrazne spomalila a trh práce stráca dych. Vyrovnať sa so zvýšením minimálnej mzdy o 12 %, keď celkové náklady práce porastú len o štyri až päť percent nebude jednoduché. Slovensko má navyše stále veľké regionálne rozdiely. V Bratislave je ťažko zohnať zamestnancov, minimálna mzda 915 eur tu nebude veľkou prekážkou. V Prešovskom kraji však bude nová minimálna mzda 70 % krajskej priemernej mzdy, čo je už naozaj veľa,“ dodal Šuster na sociálnej sieti.
