BRUSEL. Nemecko môže bilancovať, ako otvorená migračná politika, ktorú pred desiatimi rokmi podporila vtedajšia spolková kancelárka Angela Merkelová, ovplyvnila jeho trh práce.
V pondelok na to upozornila analýza belgického informačného portálu televíznej stanice RTBF, informuje spravodajca TASR.
Milión žiadostí o azyl
Merkelová 31. augusta 2015 predniesla svoj prejav, v rámci ktorého vyhlásila, že jej krajina uspeje pri zvládaní toku migrantov. Otvorila hranice stovkám tisícov utečencov, čo znamenalo zlom v nemeckej migračnej politike.
V tej dobe prechádzali do Európy pešo cez Balkán alebo po neistej morskej ceste cez Stredozemné more státisíce utečencov. Najväčšia skupina žiadateľov o azyl bola zo Sýrie.
Migračná kríza vyvinula tlak na schengenský priestor a poukázala na vratkosť európskej solidarity, keď sa členské štáty EÚ rozdelili na dve skupiny: na tie s otvorenými dverami pre ľudí v núdzi a na tie, ktoré volali po stavaní múrov a plotov s ostnatým drôtom.
Medzi rokmi 2015 a 2016 požiadalo v Nemecku o azyl okolo milióna utečencov. Väčšine z nich bolo udelené právo na pobyt, čo im zároveň umožnilo integrovať sa na trh práce.
Ako sa migranti uplatnili
RTBF v tejto súvislosti upozornila na čerstvé údaje Nemeckého inštitútu pre výskum zamestnanosti. Inštitút skonštatoval, že o desať rokov neskôr po Merkelovej rozhodnutí sú zamestnané dve tretiny mužov z radov utečencov s priemerným hrubým platom 2675 eur, čo je mierne nad minimálnou mzdou.
Imigranti obsadili voľné pracovné miesta v doprave, logistike, potravinárstve, stavebníctve a zdravotníctve. Len v tomto sektore pracuje vyše 6000 sýrskych lekárov, ktorí vyplnili nedostatok pracovnej sily v zdravotníctve najmä vo vidieckych oblastiach a vo východných častiach krajiny.
Inštitút uvádza, že každá tretia žena spomedzi bývalých utečeniek je zamestnaná a ich vyšší podiel na trhu práce brzdí nedostatok jaslí pre deti.
Zároveň platí, že tretina utečencov poberá sociálne dávky: dávky v nezamestnanosti, minimálny príjem alebo rôzne doplatky na kompenzáciu nízkych miezd.
Posilnenie extrémnej pravice
Inštitút považuje tieto čísla za úspešný príbeh integrácie a poukazuje na to, že Nemecko potrebuje 300- až 400-tisíc prišelcov ročne, aby zvládlo výzvy v podobe klesajúcej demografickej krivky, nedostatku pracovnej sily a sociálneho systému pod tlakom.
Na druhej strane, integrácia migrantov posilnila aj extrémnu pravicu, ktorá poukazuje na to, že šesť miliónov utečencov za posledných desať rokov vyvinulo nečakaný tlak na politiku bývania a verejných služieb.
Nárast vplyvu extrémnej pravice a pribúdajúce fyzické toky voči migrantom potvrdili, že na rozdiel od trhu práce nemecká spoločnosť migrantov integrovala menej úspešne. Podľa prieskumu Civey pre televíznu stanicu Welt-TV si to myslí 70 percent Nemcov.
Tieto nálady však opäť ovplyvňujú trh práce, lebo desať rokov po Merkelovej príhovore každý štvrtý migrant, ktorý patrí medzi najkvalifikovanejších zamestnancov, zvažuje odchod z Nemecka a presun do inej európskej krajiny.
