BRATISLAVA. Vláda stále nedostatočne šetrí na strane výdavkov, čím ohrozuje efektívnosť konsolidácie a zbytočne zaťažuje podnikateľov a pracujúcich.
Uviedla to Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, v reakcii na tretí konsolidačný balíček, ktorý predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
„Ekonomické teórie hovoria, že úspešná a udržateľná konsolidácia by mala byť postavená približne zo 70 percent na úsporách verejných výdavkov a len zo 30 percent na príjmovej strane. Vláda však túto rovnováhu nedodržala a premrhala aj šancu zrušiť populistické sociálne opatrenia, ako sú napríklad 13. dôchodky či obedy zadarmo, ktoré sú dlhodobo finančne neudržateľné, pretože predstavujú každoročne miliardové výdavky, ktoré rastú rýchlejšie ako ekonomika,“ konštatoval prezident AZZZ SR Rastislav Machunka.
Tretí konsolidačný balíček: Drahšie sladkosti aj vyššia daň z príjmu pre tých, čo veľa zarábajú Čítajte Sprísnenie podmienok pre živnostníkov - napríklad skrátenie odvodových prázdnin či zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov ide priamo proti duchu podpory malého a stredného podnikania.
Namiesto toho, aby štát začínajúcich podnikateľov motivoval a pomohol im v období, keď sú ich náklady najvyššie a príjmy ešte len postupne rastú, zvyšuje im administratívne aj finančné zaťaženie.
Ak sa má na Slovensku podporovať podnikavosť, vznik nových hodnôt a tvorba pracovných miest, treba ľudí v prvých mesiacoch podnikania povzbudzovať, nie ich odrádzať. Práve toto obdobie je najnáročnejšie a ak štát podmienky ešte viac sprísni, mnohí sa do podnikania vôbec nepustia.
Podobne negatívne sa dotkne firiem aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ hradí náhradu mzdy pri PN z 10 na 14 dní. PN sa totiž nedajú predvídať, takže firmy budú musieť vytvárať väčšie rezervy na neplánované výdavky.
Zároveň však platí, že zdravotné poistenie si odvádzajú zamestnanci aj zamestnávatelia práve na krytie takýchto situácií, preto nie je logické, aby sa časť tohto bremena opäť presúvala späť na plecia zamestnávateľov.
AZZZ negatívne hodnotí najmä príjmovú časť opatrení, predovšetkým zavedenie progresívneho zdanenia. Už od 1. januára sa implementovalo progresívne zdanenie zvýšením stropu sociálnych odvodov až na 12-násobok priemernej mzdy.
„Takto nastavené progresívne zdanenie je však dlhodobo neudržateľné. V znalostnej ekonomike, kde je kľúčové dobre ohodnotiť zamestnancov, môže zníženie ich disponibilného príjmu priniesť dodatočné náklady zamestnávateľom, oslabiť konkurencieschopnosť firiem a zvýšiť riziko odchodu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia,“ dodal Machunka.
Chýbajúce špecifikácie znemožňujú vyhodnotiť realistickosť
Chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení znemožňuje vyhodnotiť realistickosť konsolidačného balíčka. Uviedlo to komunikačné oddelenie Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Veľkosť balíčka, ktorý dnes predstavilo ministerstvo financií, by podľa údajov MF SR predbežne mohla zodpovedať potrebám na zníženie deficitu na vládou stanovený cieľ 4,1 % hrubého domáceho produktu. RRZ však zo zverejnených informácií zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť opatrení. Výdavková časť, ktorá by podľa MF SR mala dosiahnuť 1,3 miliardy eur, totiž nebola takmer vôbec špecifikovaná. Aby sa dali odhadnúť riziká, nevyhnutné sú konkrétne opatrenia. Bez energodotácií by deklarované úspory na výdavkoch mali dosiahnuť 860 miliónov eur,“ spresnila RRZ.
Významná časť predstavených opatrení je podľa rozpočtovej rady jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej udržateľnosti. To neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko ich realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy.
Z pohľadu RRZ je dôležité opakovane pripomínať, že konsolidačné opatrenia majú na ekonomiku rozdielny dosah v závislosti od ich štruktúry. Ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia má obzvlášť negatívny vplyv na budúci rast ekonomiky. Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy.
Napriek apelu, aby v opatreniach prevažovali úspory na strane výdavkov, väčšina z nich je podľa RRZ na strane príjmov rozpočtu, podobne ako v predošlých rokoch. Z hľadiska štruktúry je potrebné zdôrazniť, že až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu, najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb. Znižovanie rozdielu v daňovo-odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a SZČO však možno považovať za posun smerom k lepšej vyváženosti.
RRZ upozornila, že daňové a odvodové príjmy verejnej správy na Slovensku by mali v roku 2025 dosiahnuť 37 % HDP, čo je ich najvyššia úroveň od roku 1996. Po zohľadnení podielu miezd na ekonomike Slovensko zdaňuje prácu najviac v regióne.
Medzinárodné skúsenosti podľa rozpočtovej rady ukazujú, že znižovanie deficitu prostredníctvom úspor na výdavkoch je dlhodobo úspešnejšie. Vláda v rámci opatrení na strane výdavkov vynechala možné úspory vyplývajúce zo zlepšenia adresnosti v sociálnych transferoch či energodotáciách.
