BRUSEL. Vlny horúčav, suchá a záplavy, ktoré zaznamenali členské krajiny EÚ v lete tohto roka, spôsobili európskej ekonomike straty vo výške 43 miliárd eur.
Uvádza sa to v pondelok zverejnenej štúdii, na ktorú upozornila tlačová agentúra AFP, informuje spravodajca TASR.
Štúdia, ktorú vypracoval ekonóm Sehrish Usman z Univerzity v Mannheime v Nemecku s dvoma spoluautormi z Európskej centrálnej banky (ECB), sa zamerala na odhad škôd spôsobených extrémnymi poveternostnými javmi, ktoré sú v Európe v dôsledku klimatickej zmeny častejšie a intenzívnejšie, a opiera sa o meteorologické údaje aj ekonomické modely.
Autori štúdie upozornili, že uvedené náklady sú len začiatkom toho, čo môže nasledovať.
Uvedená štúdia zohľadňuje priame dôsledky výkyvov počasia, ako je zničenie ciest, budov alebo poľnohospodárskych plodín v dôsledku záplav, ako aj nepriame dôsledky, napríklad straty vo výrobe spôsobené časom potrebným na obnovu poškodenej továrne, straty na ľudských životoch alebo náklady na adaptáciu na klimatickú zmenu.
Autori štúdie do svojich zistení zahrnuli aj dlhodobý dosah nepriazne počasia, pretože, ako zdôraznil Usman, „skutočné náklady extrémnych udalostí presahujú ich okamžité účinky.
Napríklad znížená produkcia alebo zničenie určitých produktov v dôsledku sucha môže viesť k inflácii v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Štúdia zároveň odhaduje, že po zohľadnení všetkých týchto prvkov by makroekonomické náklady spôsobené katastrofami z leta 2025 mohli do roku 2029 dosiahnuť 126 miliárd eur v EÚ.
Najpostihnutejšie krajiny sú podľa tohto dokumentu Španielsko, Francúzsko a Taliansko, pričom každá z nich tento rok čelí stratám presahujúcim 10 miliárd eur. Tieto straty by v strednodobom horizonte mohli presiahnuť 30 miliárd eur, keďže toto leto zaznamenalo nárast vĺn horúčav a sucha.
Austrália bude čoraz častejšie čeliť extrémnym dôsledkom klimatickej zmeny Čítajte Krajiny v strednej a severnej Európe utrpeli menej výrazné škody, ale záplavy sú v posledných rokoch intenzívnejšie, čo by mohlo zvyšovať náklady na narušenie bežného chodu života súvisiace s počasím.
Autori štúdie zdôraznili, že tieto čísla sú nepochybne podhodnotené, pretože nezohľadňujú kumulatívne účinky (vlny horúčav a suchá často existujú súčasne) a ďalšie dôsledky zmeny klímy, ako sú prírodné požiare.
Výpočty ekonomických strát, ktoré zvyčajne vypracúvajú zaisťovne, pokrývajú iba škody na fyzickom majetku a vynechávajú nepriame účinky ako sú straty produktivity práce súvisiace s horúcim počasím, vysvetlili autori štúdie.
