Opozícia kritizuje skrátené legislatívne konanie ku konsolidačnému balíku. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. V parlamente sa už od piatka diskutuje o balíku konsolidačných opatrení na budúci rok. Poslanci v stredu rozhodli o tom, že ho prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní. Ešte predtým hlasovaním ukončili rozpravu k tejto téme.
Opozícia však kritizovala, že diskusia o návrhu na skrátené legislatívne konanie sa ukončila ešte predtým, ako stihli vystúpiť všetci prihlásení rečníci.
Poslanci takisto schválili obmedzenie rozpravy o konsolidačnom balíku v prvom čítaní na 12 hodín, čo takisto namietala opozícia.
Šimečka avizuje protest
Predseda opozičného Progresívneho Slovenska vyzval na ďalší protest. Šimečka kritizuje koalíciu za to, že v parlamente „umlčala opozíciu“, tým, že skracuje debaty o skrátenom legislatívnom konaní aj riadnu debatu ku konsolidácii.
Podľa neho sa vláda obáva rozpravy a toho, že by voliči zistili, čo sa na nich chystá – tzv. „Ficova chudoba“.
„Vláda sa im chystá zobrať stovky eur zo mzdy, chystá sa zlikvidovať živnostenský stav a vyhlásiť vojnu pracujúcim ľuďom na Slovensku,“ uviedol Šimečka s tým, že „je to obrovská neúcta voči obyvateľom. A preto sa v utorok opäť postavíme takémuto ožobračovaniu ľudí,“ zdôraznil.

„Je to arogancia, nielen voči nám ako opozičným poslancom, ale voči každému jednému občanovi. Presne toto je ich spôsob vládnutia. Tak ako svojim poslancom povedali deň pred rokovaním vlády o konsolidácii, aj teraz chcú umlčať všetkých, chcú to čo najrýchlejšie spláchnuť. Sami sú si vedomí, čo prinášajú ľuďom, aké zlé veci, aké ťažké obdobie pre budúci rok,“ zhodnotil podpredseda SaS Marián Viskupič s tým, že aj ich strana urobí všetko preto, aby si každý občan všimol, čo „vystrája“ vláda.
Vládna koalícia tým, čo robí, vyháňa opozíciu do ulíc, tvrdí predseda KDH Milan Majerský. „Pošliapavajú v priamom prenose demokraciu, právny štát. Nebudeme ticho. Keď nám zatvoria ústa tu v parlamente, budeme rozprávať na námestiach. KDH vyzýva celú opozíciu, aby bola jednotná, aby bola počuť všade, na uliciach celého Slovenska o tom, aká je táto vláda zlá,“ vyhlásil.
„Sme opäť svedkami škandalózneho zarezania rozpravy. Opoziční poslanci nemôžu mať ani faktické poznámky pri tejto vláde. Táto vláda je v koncoch, nemajú žiadne argumenty, nevedia vysvetliť, prečo idú ľudí opäť zodrať z kože. Jediné riešenie, ktoré našli, je opäť zarezať rozpravu a nedovoliť vystúpiť riadne zvoleným poslancom NR SR,“ doplnil predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš.
Koalícia kritiku odmieta
Koaliční poslanci kritiku opozície odmietajú. „Kritika opozície v tomto prípade nie je vecná. My sme využili ustanovenia, ktoré nám zo zákona umožňuje rokovací poriadok
. Takže nekrivíme právo ani zaužívané prostriedky,“ skonštatoval poslanec Michal Bartek (Hlas). Upozornil na to, že rečníci v rozprave, v ktorej sa malo diskutovať o tom, či parlament preberie konsolidačné opatrenia v tzv. zrýchlenom režime, odbáčali od merita veci.
„Nehovorili ku kontextu. Oni sa v tej rozprave nemajú vyjadrovať k podstate konsolidácie, ale len k tomu, či sa to má alebo nemá prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní,“ dodal.
Podpredseda parlamentu a líder koaličnej SNS Andrej Danko vysvetlil, že rozprava k návrhu na skrátené legislatívne konanie o balíku konsolidačných opatrení sa ukončila na návrh šéfa parlamentu Richarda Rašiho (Hlas).
„Raši nám to oznámil. Rozhodol sa, ja to rešpektujem,“ okomentoval. Poukázal zároveň na to, že množstvo poslancov daný inštitút zneužíva a nevyjadruje sa len k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale k návrhu ako celku.
Poslanec Ján Ferenčák (Hlas) si takisto myslí, že rečníci k rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie už rozprávali mimo danej témy. Vysvetlil, že preto zahlasoval za ukončenie debaty. Nesúhlasí však so skrátením rozpravy v prvom čítaní. „Tam všetky tieto príhovory mali odznieť, aj keby tá rozprava trvala týždne,“ argumentoval.
Minister financií Kamenický vystúpil ku konsolidačnému balíku. Autor: TASR
Podnet na Ústavný súd
Opozičné Hnutie Slovensko chce spolu s SaS a KDH namietať platnosť skráteného legislatívneho konania v súvislosti s tretím balíkom konsolidačných opatrení na Ústavnom súde. Na tlačovom brífingu to uviedli opoziční poslanci Igor Matovič a Július Jakab (obaja Slovensko, Za ľudí, KÚ).
„Máme prisľúbené podpisy od strany Sloboda a Solidarita a taktiež od KDH na to, aby sme podali podanie na Ústavný súd vo veci neplatnosti skráteného legislatívneho konania,“ povedal Jakab s tým, že Hnutie Slovensko už nebude ďalej tolerovať to, ako súčasná vláda nevie hospodáriť s rozpočtom a robí najväčší dlh a deficit v rámci krajín EÚ.
Matovič doplnil, že v období rokov 2016 až 2019, keď vládla koaličná strana Smer, skončilo Slovensko v rebríčku hospodárenia členských krajín EÚ v priemere na 20. až 21. mieste od konca, teda s najhorším výsledkom.
Od roku 2020 do 2023, keď bol na čele štátu Matovič, sa umiestnila SR v priemere na 11. mieste aj napriek tomu, že bola pandémia COVID-19, vypukla vojna na Ukrajine a prudko narástli ceny potravín. Vlani skončila krajina v tomto rebríčku na 24. mieste a tento rok by mala podľa Matovičovho prepočtu obsadiť 24. alebo 25. miesto od konca.
„My sme dokázali ufinancovať všetko s výdavkami 23,5 miliardy eur,“ spresnil Matovič. Zároveň poukázal, že súčasná vláda má o 10,4 miliardy eur navyše, pričom nemusí riešiť žiadne krízy, ktoré je potrebné financovať. V roku 2022 bol dlh Slovenska na úrovni 1,8 miliardy eur, no aktuálne ho vláda podľa neho urobila štyrikrát väčším.
„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo priamo aj ministerstvo financií či Národná banka Slovenska hovoria, že dlh alebo deficit bude niekde okolo 5,1 % až 5,2 %, a to je 7,2 miliardy eur,“ dodal Matovič.
Tretí balík konsolidácie
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) oznámil minulý týždeň 22 opatrení, ktoré by mali priniesť na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur.
K nim patrí okrem iných aj zníženie výšky podpory v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca poberania dávky, úpravy v oblasti daňových licencií pre firmy s nulovou alebo nízkou daňou z príjmu či zmena odpočtu dane z pridanej hodnoty na 50 % na autá, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely.

Viac peňazí má štátu priniesť aj vyššie zdanenie negatívnych externalít. Daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli sa zvýši z 19 na 23 percent, čo má priniesť do rozpočtu vyše 90 miliónov eur.
Na zvýšení zdanenia hazardu chce vláda získať 54 miliónov eur a na zavedení úhrady z primárnych materiálov, ako sú štrk, piesok či kameň ďalších 24 miliónov eur.
Dodatočné príjmy si vláda sľubuje aj z boja proti daňovým únikom. Generálny pardon na pokuty pri dodatočne zaplatených daniach má priniesť 81 miliónov eur. Zavedenie nových platieb prostredníctvom QR kódov má očakávaný prínos 14 miliónov eur, zavedenie odvodov z príjmu počas práceneschopnosti či materskej 24 miliónov eur a zacielenie kontrolnej činnosti pri PN ďalších 13 miliónov eur.
Ekonóm Šuster: Máme najvyššie dane a odvody v tomto storočí a vláda ich ešte zdvíha. Autor: SME