BRATISLAVA. Zdravotníctvo bude podľa ministra Kamila Šaška (Hlas) potrebovať v budúcom roku viac peňazí. Tohtoročný konsolidačný rozpočet rezort síce plní bez dodatočného dofinancovania, no označil ho za hraničný.
Plánuje nové zdroje naviazať na konkrétne merateľné výsledky. Uviedol to na štvrtkovej konferencii Slovenské zdravotníctvo 2025.
„Faktom je, že medzi rokmi 2020 až 2023 sa zvýšili výdavky, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, do zdravotníctva o viac ako 60 percent. Problémom je, že neboli podmienené nejakými merateľnými ukazovateľmi, ja osobne to považujem za zásadný problém,“ uviedol.
Podľa neho išli zvýšené výdavky v uplynulých rokoch najmä na platy zdravotníkov, liekovú politiku a krytie dlhov nemocníc. Kritizoval, že tieto peniaze neboli naviazané na konkrétne výsledky.
Stabilizácia sestier a znižovanie čakacích lehôt
Šaško zdôraznil, že tento rok sa podarilo prvýkrát po približne 20 rokoch zvládnuť rozpočet bez potreby dodatočného dofinancovania. Do budúcna avizuje naviazanie väčšej časti výdavkov na merateľné ukazovatele či dokončenie hĺbkového auditu nemocníc.
„Aktuálne sa tento proces finalizuje a ja doňho vkladám naozaj veľké nádeje, lebo súvisí so všetkým, o čom som hovoril. Je to skutočný, dôsledný hĺbkový audit, procesný, produkčný, ale aj materiálny, ktorý bude hotový počas tejto jesene,“ dodal Šaško.
Doplnil, že pokračujú aj diskusie s Európskou komisiou (EK) o riešení dlhov nemocníc. „Čo je dôležité, je zriadená aj pracovná skupina na úrovni mojej, ale aj Európskej komisie, kde sa naozaj veľmi tvrdo odpočtujú konkrétne kroky, ktoré majú smerovať predovšetkým k znižovaniu doby splatnosti,“ priblížil.
Slováci stále čakajú na najnovšiu vakcínu proti covidu, Česi ju už majú Čítajte Pripomenul, že je spustený aj projekt centralizácie riadenia štátnych nemocníc, do ktorého je zapojených 19 riaditeľov. V rámci neho vznikli monitorovacie a riadiace výbory na šiestich úrovniach, ktoré pravidelne koordinujú postup.
Minister ozrejmil, že už pri tvorbe rozpočtu na rok 2026 bude nevyhnutné počítať so stovkami miliónov eur navyše. Iba „dobehy“ existujúcich zmlúv na lieky si podľa neho vyžiadajú desiatky až stovky miliónov eur.
Prioritami sú tiež stabilizácia sestier, kategorizácia inovatívnych liekov a zdravotníckych pomôcok či znižovanie čakacích lehôt.
„V rámci znižovania čakačiek sa pozeráme, aby sme pomerne významným spôsobom dofinancovali jednodňovky, aby sme odľahčili nemocnice, aby sme plnili ukazovatele aj z pohľadu psychiatrických stacionárov,“ podotkol.
Novele o úhradách liekov
Šaško zdôraznil aj potrebu pokračovať v investíciách do nemocničnej infraštruktúry. Trvá na tom, aby sa projekty v Banskej Bystrici, Martine a Poprade dokončili v termínoch a aby do roku 2026 prešli do tretej fázy výstavby.
„Som opatrne pozitívny a mám veľkú nádej, že to aj stihneme. Nehovoriac o tom, že Bratislava (nová národná nemocnica, pozn. TASR) sa posunula, začali sa búracie práce,“ deklaroval. Avizoval v tejto súvislosti aj pripravovanú investíciu v Košiciach.
Šaška môžu za tender zažalovať. Situáciu analyzujeme, vraví šéf záchranky s väzbami na Hlas Čítajte Šaško sa vyjadril aj k pripravovanej novele zákona o úhradách liekov. Zmeny sa podľa neho majú týkať najmä metodiky farmakoekonomického hodnotenia, ktorá musí byť podľa jeho slov inovovaná.
Uviedol, že diskusia k novele prebieha s troma skupinami partnerov - priemyslom, lekármi a pacientskymi organizáciami. Novela zákona má ísť do medzirezortného pripomienkového konania po sérii odborných diskusií, ktoré sa uskutočnia ešte v októbri.
