BRATISLAVA. Medzi hlavné bariéry šťastia Slovákov patria nedostatočný príjem, vysoké výdavky či zdravotné problémy. Peniaze ovplyvňujú šťastie dvom tretinám ľudí v SR, avšak nezaručujú ho.
Najčastejšie robí Slovákov šťastnými zdravie, tento atribút je dôležitý pre 58 %. Ďalej nasleduje čas strávený s rodinou, celkovo 43 %, a pocit bezpečia na úrovni 27 %. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Finax, ktorý realizovala agentúra Ipsos.
Necelá tretina ľudí sa nepovažuje za šťastnú, a to z dôvodu nedostatočného príjmu, čo uviedlo 32 % respondentov. Druhou príčinou sú vysoké náklady s 24-percentným podielom. Pocitu šťastia podľa odborníkov nepomáha ani súčasná konsolidácia verejných financií či nízke priemerné zárobky, ktoré sú v čistom na úrovni 1250 eur.
„Celkovo je šesť z desiatich ľudí presvedčených, že ak by zarábali viac ako teraz, boli by šťastnejší. Viac ako polovica slovenskej populácie by bola so svojím príjmom spokojná, ak by v čistom mesačne zarábali 1001 až 2000 eur,“ spresnil analytik agentúry Roman Pudmarčík.
Vnímanie šťastia negatívne ovplyvňuje nielen nedostatok peňazí, ale aj sociálne siete, uviedlo to 75 % Slovákov. Rovnaký percentuálny podiel ľudí si myslí, že je na Slovensku bežné prezentovať peniaze s cieľom dosiahnutia spoločenskej prestíže. Celkovo 41 % respondentov priznalo, že voči majetnejším ľuďom pociťuje závisť, pričom jej pôvodom môže byť osobná frustrácia alebo slabšie finančné zázemie.
Odborníci upozornili, že finančná stabilita súvisí aj s veľkosťou úspor, pričom tretina Slovákov nemá vytvorené finančné rezervy. Pred ich budovaním odporúčajú, aby sa ľudia zamerali na vytvorenie hotovostného štítu, teda pravidlo čo najrýchlejšie si našetriť sumu 1000 eur, ktorá je motiváciou ďalej si odkladať peniaze. Potrebné je redukovať napríklad niektoré výdavky na dopravu či stravu. V príjmovej položke je zase možné predať veci, ktoré sú už nepotrebné, alebo si nájsť dočasnú brigádu.
Ďalšími finančnými bariérami šťastia sú dlhy, čo uviedlo 12 % opýtaných, a nedostatočné materiálne zázemie zase 11 %. Zredukovať je nutné podľa odborníkov najmä takzvané toxické dlhy, ako sú pôžičky a úvery s úrokovou sadzbou nad päť percent. Materiálne zázemie je zase možné dlhodobo si vybudovať prostredníctvom pasívneho investovania. V SR však investuje len pätina ľudí a aspoň nejakú skúsenosť s tým má tretina. Z pohľadu miery pociťovaného šťastia sú osoby, ktoré investujú, šťastnejšie ako zvyšok bežnej populácie Slovenska, a to 84 % v pomere ku 69 %.
Odborníci sa zhodli, že najlepšie je investovať do vlastných zručností a vedomostí, čím porastie aj platové ohodnotenie v budúcnosti. Následne po jeho zvýšení je dobré použiť pravidlo troch strán. Prvú tretinu zvýšenia mzdy totiž pohltí rast cien, druhú tretinu treba orientovať na investovanie do budúcnosti a tú poslednú na zlepšenie životnej úrovne.
