Žilinská stavebná spoločnosť Hastra sa v biznise vedela obracať. V najlepších časoch jej ročné tržby prevyšovali 50 miliónov eur. Na druhej strane, jej predstavitelia otvorene priznávali, že sú závislí od obchodov so štátom.
Dnes už o firme môžeme hovoriť len v minulom čase. Vlani definitívne skončila v konkurze. S odstupom niekoľkých mesiacov poznáme účet, ktorý za sebou zanechala. Jej dlhy sa počítajú v desiatkach miliónov eur.
Diaľnice, bytovky aj kostoly
Hastra začala na slovenskom trhu pôsobiť už v októbri 1994, pri jej zrode stáli bratia Milan a Jozef Hanuliakovci.
„Začínali sme ako malá subdodávateľská firma na stavbe diaľnic. Postupne sme aj sami začali dávať ponuky na realizáciu mostov, a dnes sme jednou z mála firiem, čo to ešte robí,“ vysvetľoval v roku 2019 riaditeľ a konateľ spoločnosti Jozef Hanuliak pre magazín Priemysel Dnes.
Hastra podľa neho stavala po celom Slovensku mostné a diaľničné objekty, oporné múry, protihlukové a protioslnivé steny a realizovala tiež regulácie korýt potokov a riek. Stavala aj administratívne a polyfunkčné budovy, bytovky, školy a kostoly.
Hanuliak v rozhovore bez okolkov hovoril o tom, kto je najdôležitejším zákazníkom Hastry: „Naša spoločnosť je závislá od zákaziek štátu. Týkajú sa prakticky všetkých inžinierskych stavieb – výstavby mostov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd.“
Majitelia Hastry postavili v Belej komplex Village resort Hanuliak. (zdroj: Village resort Hanuliak)Kauza za kauzou
Ak si médiá Hastru všimli, tak väčšinou v súvislosti s kauzami. A tých nebolo málo. V roku 2011 magazín My Žilina informoval, že spôsob prestavby námestia v Bytči, na ktorú mesto získalo viac ako 1,2-miliónovú dotáciu z eurofondov, vzbudzuje podozrenia z porušenia zákona.
Zákazku realizovala Hastra a podľa kontrolórov bytčianskej radnici vyfakturovala niektoré práce vo väčšom rozsahu, ako ich vykonala.
„Zistili sme, že časť prác, v objeme asi 30-tisíc eur, ktoré firma fakturovala, nebola v skutočnosti vykonaná. Tieto peniaze sme mestu nevyplatili. Asi na 15-tisíc eur nám mesto predložilo dobropis a na zvyšok výpis z bankového účtu o prevode peňazí na účet firmy,“ uviedol riaditeľ agentúry SORO Milan Ovseník.
Hastra argumentovala, že chyba bola v dokumentácii, ktorá predpokladala osadenie 800 metrov drevených palisád, ale v skutočnosti firma osadila len dvesto metrov.
„Projektant uznal, že urobil prepisovú chybu a do projektu zadal bežné metre namiesto kusov, čomu zodpovedá aj prislúchajúce množstvo materiálu. Nie je vyfakturované nič, čo by v skutočnosti nebolo urobené. Dokonca sme viac urobili, ako fakturovali,“ tvrdil stavbyvedúci Juraj Lazúr.
V roku 2014 zasa Hospodárske noviny písali, že Hastra posiela do konkurzu sieť autobazárov Autoalles. „Za stavbu sme im nezaplatili len poslednú faktúru, išlo o sumu približne 80-tisíc eur, ktorých sa teraz spoločnosť Hastra dožaduje,“ vysvetľoval konateľ Autoallesu Milan Michalík.
V roku 2020 Hastra spolu s firmou Adifex podali na súd návrh na konkurz spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, ktorá podľa nich neplatila faktúry za rekonštrukciu hotela Junior v Jasnej v hodnote 800-tisíc eur.
„Hotely mládeže neuhradili splatné faktúry za práce vykonané ešte v januári tohto roka a napriek viacerým našim výzvam s nami v tejto veci ďalej nekomunikovali,“ uviedla pre My Liptov Veronika Kopásková z Adifexu. Súd však stavebným firmám nevyhovel.
V októbri 2020 sa do Hastry obul vtedajší minister obrany Jaroslav Naď, ktorý podal trestné oznámenie pre rekonštrukciu štátnej liečebne v Novej Polianke. Podľa neho boli stavebné práce, ktoré zabezpečovala žilinská firma, predražené o viac ako milión eur.
„Máme vážne podozrenie, že boli fakturované nerealizované práce a použité iné materiály, ako boli fakturované,“ povedal Naď. Hastra sa k prípadu nechcela vyjadrovať, jej právny zástupca však uviedol, že s vyšetrovateľmi spolupracujú.
Problémy v Košiciach
Hastra sa skloňovala aj v súvislosti s blokáciou Terchovskej cyklomagistrály. Firma túto 23-kilometrovú trasu postavila, no po dokončení na ňu nainštalovala zábrany, ktoré znemožňovali prístup cyklistom. Dôvodom bol spor s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Malá Fatra, ktorá podľa Hastry nezaplatila faktúry za 1,5 milióna eur.
„Natlačili sme do toho ako konatelia spoločnosti vlastné peniaze, aby sa cyklochodník dotiahol, a chceme peniaze naspäť. Nič iné. Nemôžeme okrádať našu firmu a naše rodiny o peniaze, ktoré malo zaplatiť mesto Žilina,“ posťažoval sa Jozef Hanuliak.
Organizácia sa bránila, že firma poslala faktúru, na ktorú v zmysle zmluvy o dielo nemá nárok. „Nie je uzavretý žiadny dodatok, ktorý by oprávňoval na takéto zvýšenie ceny,“ povedal pre My Žilina jej výkonný riaditeľ Peter Chrapčiak. Podľa neho Hastra poslala tri mesiace po termíne vymyslenú faktúru na 670-tisíc eur.
Na Hastru nespomínajú v dobrom ani na východe Slovenska.
