Hoci líder strany ANO Andrej Babiš aj ostatné opozičné strany strašili Čechov, ako je na tom ich ekonomika zle, tvrdé dáta hovoria niečo iné.
„Situácia rozhodne nie je taká dramatická, keď sa pozrieme na makroekonomické čísla,“ hodnotí české hospodárstvo ekonóm z investičnej firmy Amundi. Česká ekonomika rastie, hoci pomaly, dlh a deficit má odchádzajúca vláda pod kontrolou a aj inflácia sa znížila pod tri percentá.
Viac však v kampani zavážili témy, ktoré sa týkajú priamo peňaženiek Čechov. Napríklad vyššie ceny energií.
„Mne osobne narástli účty o 20 percent, čo nie je veľa, ale pre niekoho to môže byť problém,“ priznáva v rozhovore pre INDEX investičný riaditeľ Amundi Petr ZAJÍC.
V kombinácii s nedostupným bývaním v mestách a roztvárajúcimi sa príjmovými nožnicami medzi Prahou a vidiekom, to odchádzajúcej vláde podľa neho najviac poškodilo.
V rozhovore sa dočítate:
- čím strašili voličov v Česku opozičné strany,
- čo z hrozieb bolo reálne a čo nie,
- prečo Česi neocenili odstrihnutie sa od ruských energií,
- či sú Ukrajinci v Česku problém?
Babiš vyhral voľby aj strašením o zlom stave českej ekonomiky. V akom stave naozaj je, keď sa pozrieme na rast HDP, dlh, deficit či infláciu?
Ekonomika na tom nie je rozhodne zle. Makroekonomický rast tu je, dokonca vyšší ako priemer v eurozóne. Dlh sa darí znižovať, hoci menej, ako sa čakalo (vlani bol na úrovni 43,6 percenta HDP, pozn. red.). Pri deficite stále plníme maastrichtské kritériá. Inflácia je tiež už pod kontrolou. Preto ten opis nevystihuje úplne realitu. Bol skôr súčasťou predvolebnej kampane.
Rast ekonomiky bol naozaj v posledných dvoch rokoch slabší. Vlani bol len 1,2 percenta. Čo je za tým?
Česko je veľmi úzko naviazané na nemeckú ekonomiku, ktorej sa v posledných dvoch rokoch nedarí, a to sa prejavuje aj na českom hospodárstve. V tom by mala každá vláda obmedzené možnosti to ovplyvniť.
Rozpočet bol vlani v deficite nad dve percentá HDP, hoci v posledných rokoch mierne klesal. Bude musieť nová vláda viac konsolidovať?
Záleží na tom, aká bude nová vláda. Pre ANO sú dvaja potenciálni partneri, ktorí k verejným financiám pristupujú úplne inak. Motoristé sobě (pravicová strana, pozn. red.) chcú vyrovnaný rozpočet do štyroch rokov, SPD (krajne pravicová nacionalistická strana, pozn. red.) je viac za uvoľňovanie rozpočtu.
Aj ANO v programe naznačovalo rozpočtové uvoľňovanie. Je to reálne a pomohlo by to ekonomike v rýchlejšom raste?
Záleží na tom, ako by utrácanie vyzeralo. Aj dnešný rozpočet je prorastový. Viac sa plánuje míňať na zbrojný priemysel, kde je Česko silné. Sú tam aj investície do infraštruktúry, ako sú cesty či železnice. Ak by nová vláda išla cestou populistického utrácania, to by mohlo posilniť domáci dopyt. Na druhej strane je otázne, ako veľmi je to rozumné vzhľadom na dosah na infláciu.

Strašenie infláciou v kampani tiež zabralo?
Určite, i keď tá v poslednom roku klesla pod tri percentá, čo nie je zlé. (v roku 2023 bola nad 10 percentami, pozn. red.).
Boli očakávania voličov terajšej vlády na zmeny v ekonomike a životnej úrovni vyššie, ako sa reálne dalo dosiahnuť vzhľadom na krízové roky, v ktorých vládla?
Boli. Končiacej vláde je vyčítaných veľa vecí, ako napríklad zvýšenie daní. Myslím si, že objektívne mala krízové podmienky.
Aké dane sa zvyšovali?
Mierne sa zvýšili dane z príjmu. Väčšinu ľudí to nezasiahlo, no pravicových voličov, ktorí zarábajú viac, to zasiahlo najviac. Ale volebné výsledky to myslím nakoniec až tak neovplyvnilo.
Voliči hnutia ANO chceli riešiť vysoké ceny energií. Narástli naozaj tak dramaticky, že to mnohým znížilo životnú úroveň?