Ruské príjmy z vývozu uhľovodíkov boli v septembri 2025 o polovicu nižšie ako v septembri 2022 a daňové príjmy do ruského rozpočtu z ropy a plynu medziročne klesli o 26 percent.
Referuje o tom Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA).
V septembri tohto roka klesli mesačné príjmy Ruska z exportu fosílnych palív o 4 percent v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Celkovo Rusko vyviezlo uhľovodíky v hodnote 546 miliónov eur denne, čo je najnižšia hodnota od rozsiahlej invázie na Ukrajinu.
Napriek tomu, že celkový export počas tohto obdobia podľa CREA klesol iba o 5 percent, príjmy z exportu v septembri 2025 boli o polovicu nižšie ako v septembri 2022.
Ruské rozpočtové príjmy z ropy a plynu v septembri medziročne klesli o 26 percent. V septembri ukrajinské útoky dronmi na ruské ropné rafinérie a prístavy znížili ruský export ropy, ktorý prudko klesol o 13 percent v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najmä Turecko, hlavný odberateľ ruských ropných produktov, doviezlo v septembri z Ruska o 27 % menej paliva v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Pokles bol spôsobený najmä 53-percentným poklesom dovozu plynového oleja z Ruska v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Turecko bolo zároveň v septembri tretím najväčším dovozcom ruských fosílnych palív.
Päť najväčších dovozcov uhľovodíkov z Ruska zostáva nezmenených - Čína, India, Turecko, EÚ a Južná Kórea.
Čína je najväčším odberateľom ruských fosílnych palív, pričom v septembri predstavovala 42 percent (5,5 miliardy eur) z ruských exportných príjmov.
Najväčší podiel na exporte do Číny tvorila ropa s 59 percent (3,2 miliardy eur), nasledovalo uhlie so 14 percent (784 miliónov eur), plyn z potrubia s 12 percent (658 miliónov eur) a skvapalnený zemný plyn (LNG) s 9 percent (487 miliónov eur).
India doviezla z Ruska uhľovodíky v hodnote 3,6 miliardy eur. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tá zostáva najväčším odberateľom ruského zemného plynu. V septembri 2025 päť najväčších dovozcov ruských fosílnych palív do EÚ zaplatilo Rusku celkovo 906 miliónov eur.
Zemný plyn, na ktorý EÚ neuvalila sankcie, tvoril dve tretiny tohto dovozu, ktorý bol dodávaný prevažne potrubím alebo vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG). Zvyšok tvorila najmä ropa, ktorá naďalej prúdi do Maďarska a na Slovensko cez južnú vetvu ropovodu Družba.
„V roku 2025 zostáva vývoz ruského zemného plynu do Európy obmedzený, ale stabilný, pričom za prvých deväť mesiacov roka dosiahol približne 28 miliárd metrov kubických, čo je o 5 percent menej ako v roku 2024.
Vzhľadom na zastavenie tranzitu cez Ukrajinu dominujú dve trasy: skvapalnený zemný plyn (LNG) a plynovod TurkStream,“ píšu analytici CREA.
„Napriek celkovému poklesu sa Rusku podarilo udržať stabilný tok plynu do Európy, najmä na južné a juhovýchodné trhy, a to aj napriek tomu, že EÚ zintenzívňuje úsilie o postupné vyraďovanie ruských fosílnych palív.“
Vývoz LNG do EÚ v roku 2025 predstavuje niečo vyše 14,5 miliardy metrov kubických,čo je o 14 percent menej ako v minulom roku. Zároveň je to niečo vyše polovice ruského exportu skvapalneného plynu. Dodávky z Jamalu naďalej prichádzajú do prístavov v Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Grécku.
Naopak, TurkStream posilnil svoju úlohu ako jediného funkčného ruského plynovodu do Európy. Dodávky plynu touto trasou predstavovali 13,8 miliardy metrov kubických, čo je o 7 percent viac ako v roku 2024.
„Plynovod dodáva plyn najmä do Maďarska, Srbska a ďalších balkánskych krajín, kde je závislosť od ruského plynu stále vysoká. Táto regionálna závislosť je v kontraste s posunom západnej Európy smerom k diverzifikácii, čo zdôrazňuje nerovnomerné tempo energetického oddelenia Európy od Moskvy,“ poznamenáva CREA.
