Slovenské verejné financie zostávajú vo vážnej nerovnováhe napriek trom kolám konsolidácie v hodnote viac ako šesť miliárd eur.
Deficit štátneho rozpočtu sa v roku 2025 pohybuje okolo piatich percent HDP, teda na úrovni približne siedmich miliárd eur, a podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha sa vláde nepodarilo nastaviť ozdravné opatrenia tak, aby mali dlhodobý efekt.
„Konsolidácia, ktorá stojí prevažne na dočasných opatreniach a zvyšovaní daní, nie je skutočná konsolidácia,“ upozornil v Rádiu Expres v relácii Braňo Závodský naživo.
Výdavky bez kompenzácie
Tóth pripomenul, že k zhoršeniu stavu verejných financií neprispeli len pandémie či energetická kríza, ale najmä trvalé politické rozhodnutia z minulosti, ktoré zvýšili výdavky bez kompenzácie.
Rozpočet na budúci rok prehĺbi problémy v mestách, upozorňuje únia miest Čítajte Medzi najvýraznejšie kroky zaradil „rodičovský balíček“, zafixovanie veku odchodu do dôchodku a zavedenie trvalých 13. dôchodkov. „Problém nie sú jednorazové výdavky, ale tie, ktoré sa stali trvalou súčasťou rozpočtu,“ zdôraznil.
Rozpočtová rada označila aktuálny návrh rozpočtu za nerealistický, keďže podľa nej neobsahuje dostatočné opatrenia na znižovanie deficitu.
„Cieľ je 4,7 percenta, no reálne číslo bude päť. Nevidíme žiadne dodatočné opatrenia, ktoré by tomu bránili,“ skonštatoval Tóth.
Až 75 percent bremena nesú občania a firmy
Kritizoval aj to, že vláda síce schvaľuje konsolidačné balíčky, no zároveň prijíma nové výdavky, čím neutralizuje ich efekt. Ak by sa podľa neho od začiatku volebného obdobia prijala politika „žiadnych nových výdavkov“, deficit by už dnes mohol byť na úrovni 3,7 percenta bez potreby ďalšieho balíka.
Konsolidačný mix je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť postavený prevažne na príjmovej strane. Až 75 percent bremena nesú občania a firmy, zvyšných 25 percent tvoria škrty vo výdavkoch.
„Najviac zaplatia produktívni ľudia, teda zamestnanci a živnostníci. Pre rodiny s deťmi to bude znamenať ročne stovky eur navyše,“ vyčíslil Tóth. Dvojica bez detí stratí podľa prepočtov približne 300 eur ročne, rodiny s dvoma deťmi až okolo 700 eur.
Nadhodnotený odhad šetrenia v štátnej správe
Šetrenie sa má dotknúť aj štátnej správy. Vláda avizuje úsporu na mzdách, nákupoch a investíciách vo výške zhruba 400 miliónov eur, no podľa rady je odhad nadhodnotený. „Z nášho pohľadu je deficit rozpočtu vyšší o 660 miliónov, než predpokladá vláda,“ upozornil Tóth.
Jedným z faktorov, ktoré znižujú účinnosť konsolidácie, sú aj vonkajšie tlaky. Slovensko podľa Tótha čelí „protivetru“ v podobe rastúcich obranných výdavkov a úrokových nákladov.
Nárast investícií do armády, spôsobený ruskou agresiou na Ukrajine, zvyšuje tlak na rozpočet približne o jedno percento HDP ročne. „Musíme viac dávať na obranu, ale tieto výdavky sa do deficitu započítavajú. Je to daň za stratu tzv. mierovej dividendy,“ konštatoval.
Bez zmien príde ďalšia konsolidácia
Rada zároveň upozorňuje na nepredvídateľnosť vládnej politiky, ktorá znižuje ochotu podnikov investovať.
„Každý balíček prichádza na poslednú chvíľu. Firmy ani domácnosti nemajú čas pripraviť sa. Výsledkom je opatrnosť, menšia chuť expandovať a pomalší rast,“ povedal Tóth. Podľa neho by vláda mala predstaviť viacročný plán konsolidácie, ktorý by zaručil predvídateľnosť a stabilitu.
Aj keď Tóth odmieta prirovnania ku „gréckej ceste“, varuje, že dlhodobé neriešenie štrukturálnych problémov môže Slovensko posunúť smerom k fiškálnej pasci.
„Dnes nie sme v stave, že by hrozil kolaps verejných financií, ale pri deficite okolo piatich percent to nie je udržateľné. Ak sa nič nezmení, štvrtá konsolidácia je nevyhnutná,“ poznamenal Tóth.
Zároveň upozorňuje, že Slovensko stále nevyužíva dobré časy na ozdravenie rozpočtu. „V iných krajinách sa v obdobiach rastu šetrí, aby bolo z čoho pomáhať v kríze. My robíme opak. V dobrých časoch rozdávame, a v zlých potom nemáme manévrovací priestor,“ uzavrel Tóth.
