Portál Slovensko.sk by mal občanom a firmám uľahčovať prístup k verejným online službám. Používatelia aj odborníci ho však kritizujú, preto sa už roky na ministerstve investícií (MIRRI) chystá jeho oprava.
Cieľom bolo tiež obmedziť závislosť od doterajšieho hlavného dodávateľa, spoločnosti GlobalTel. Európska únia dokonca Slovensku na opravu portálu ponúkla milióny eur.
Aktuálne vedenie MIRRI pod ministrom Samuelom Migaľom plány zmenilo. Namiesto zamýšľaných necelých 28 miliónov eur na opravu portálu zverejnilo zákazky, na ktoré si od EÚ pýta spolu až 146 miliónov. Navyše to vyzerá, že namiesto „oslobodenia sa“ od doterajšieho dodávateľa sa k nemu „pripúta“ na ďalšie roky.
V dokumentoch k zákazke na „Nákup programového vybavenia“ za 17 miliónov eur sa totiž objavili produkty konkrétnej firmy. Málo známa česká spoločnosť Barclet je pritom biznisovo aj personálne prepojená na GlobalTel.
Okrem toho slovenský súd pred piatimi rokmi vyškrtol spoločnosť Barclet zo štátnych zákaziek. Neuveril jej, že za skutočného vlastníka označuje českú daňovú poradkyňu.
Pravdivý zápis konečného vlastníka je podmienkou pre obchodovanie so štátom. Aby nielen štát, ale aj verejnosť vedeli, kto z neho benefituje.
Odpoveď ministerstva na otázky potenciálneho dodávateľa (zdroj: www.ugo.gov.sk)Väzby až k Počiatkovi
Barclet sídli v jednom z pražských panelákov a nemá ani poriadnu internetovú stránku s opisom, čo ponúka. Keď sa portál 360tka.sk pýtal Barcletu na aktuálne zákazky MIRRI, jeho zástupkyňa ho nasmerovala na doterajšieho hlavného dodávateľa portálu: „Prosím, ohľadne zmienených obchodných aktivít na Slovensku kontaktujte nášho obchodného partnera, spoločnosť GlobalTel.“
Tým sa však prepojenia zďaleka nekončia. Vo vedení GlobalTelu figuruje od roku 2019 Jozef Chamraz. Ten do roku 2018 viedol firmu Anext, ktorá bola úspešná v štátnych zákazkách v čase, keď v jej pozadí médiá spomínali smeráckeho exministra Jána Počiatka a oligarchu Jozefa Brhela.
A práve s Chamrazom a firmou Anext je Barclet stále personálne prepojený. Členkou predstavenstva českej firmy je Gabriela Sedmidubská, ktorá má v Česku a na Slovensku s Chamrazom stále spoločné firmy.
Sedmidubská figurovala aj v Anexte. Bola v jeho dozornej rade v čase, keď ju viedol Chamraz. Dozorná rada zvyčajne dohliada na hospodárenie firmy a dbá na záujmy akcionárov.
Chamráz a Sedmidubská do Anextu v roku 2009 naraz prišli a aj z neho naraz v januári 2018 odišli. O pár mesiacov sa firma premenovala na LeikTec.
Keďže Anext bol úspešný v štátnych zákazkách, musel byť zapísaný v takzvanom protischránkovom registri. V ňom musia všetky firmy, ktoré majú verejné zákazky, uviesť svojho skutočného vlastníka.
Anextu však žilinský súd neuveril, že jeho skutočným vlastníkom v tom čase bol Chamraz. A tak firmu Anext, respektíve už LeikTec začiatkom roka 2020 vymazal z protischránkového registra. Nemohol sa tak uchádzať o štátne zákazky.
Sedmidubská z Barcletu je aktuálne zároveň jednou z konečných užívateľov výhod, teda stojí aj za GlobalTelom.
Na biznisové vzťahy medzi Barcletom a GlobalTelom sa Nadácia Zastavme korupciu pýtala aj Chamraza. Pýtali sme aj na to, kto pred rokmi skutočne vlastnil Anext, keď mu Chamraz šéfoval. Na naše otázky nereagoval.
Ani Barcletu súd neuveril
Podobný osud ako Anext postihol aj český Barclet, ktorého licencie spomína Migaľove MIRRI v nákupe za 17 miliónov eur.
Aj Barclet v roku 2020 prikázal slovenský súd vymazať z protischránkového registra, a tak nemohol získavať ďalšie štátne zákazky. Aj v tomto prípade boli dôvodom výmazu nejasné odpovede ohľadom skutočného vlastníka.
Za tú bola v registri označená česká daňová a účtovná poradkyňa Ilona Vošvrdová Prstecká. Tá však nedokázala žilinský súd presvedčiť, že je reálnou vlastníčkou firmy. Súd mal o tom pochybnosti pre státisícové výbery v hotovosti, ktoré si Vošvrdová Prstecká roky vyberala z firemného účtu a spomínalo sa aj „zavádzanie súdu“.
Prstecká je podľa českých aj slovenských dokumentov stále jedinou vlastníčkou Barcletu. No od výmazu z protischránkového registra sa firma podľa českých verejných dokumentov akoby odmlčala. Dokonca nezverejňovala ani účtovné dokumenty.
Zmena nastala až v roku 2023, keď firma akoby opäť „ožila“. Zároveň si až v tomto roku do predmetu činnosti doplnila „poskytovanie softvéru, poradenstvo v oblasti informačných technológií“.
V slovenskom protischránkovom registri už Barclet nefiguruje, no zato tam je od polovice roku 2019 zapísaná jeho slovenská dcéra Barclet Slovakia.
Jej konečnou užívateľkou výhod je opäť Vošvrdová Prstecká. Podľa verejných dát ide de facto o nefunkčnú firmu buď s nulovými, alebo len veľmi nízkymi tržbami. Bez uvedenia čo i len jedného zamestnanca.
Zisk a Tržby spoločnosti Barclet (zdroj: finstat.sk)Nadácia sa na zmienku o licenciách od Barcletu v miliónových zákazkách pýtala aj MIRRI. Konkrétne, či zmienku konkrétneho produktu nepovažujú za obmedzenie súťaže.
Ministerstvo to odmietlo s argumentom, že sa „realizuje upgrade existujúcich licencií IAM, a teda je relevantné špecifikovať, o aký typ riešenia ide. Zároveň však obstarávateľ výslovne uvádza, že akceptuje aj variantné riešenie – teda úplne nový produkt, ak jeho celková cena vrátane všetkých nákladov (napríklad migrácia, integrácia) bude nižšia než najlacnejšia ponuka na upgrade“.
Inými slovami, záujemca môže dodať aj iné licencie ako od Barcletu, ale ich nasadenie do celého systému musí zatiahnuť z vlastného vrecka, pretože inak nedokáže ponúknuť nižšiu cenu ako niekto, kto ponúkne rovno licencie Barcletu. Na rozhodnutie o type licencie, prípadne na vyjednávanie s Barcletom mali záujemcovia pritom podľa podmienok od MIRRI 14 dní.
Licencie z dvoch na 17 miliónov eur
Nech už sa záujemcovia rozhodnú tak či onak, nakoniec nemusí ísť vôbec o lacnejšie riešenie. Pôvodne sa na licencie rátalo so sumou dva milióny eur. Aktuálna zákazka už ráta až so 17 miliónmi.
Prečo je to tak, sa nadácia tiež dopytovala MIRRI. „Pôvodný návrh neriešil problematiku komplexne ani výhľadovo a nereflektoval na viaceré nedostatky z minulosti. Uvedená suma by síce krátkodobo vyriešila akútny stav, no nepočítala napríklad s potrebou zvýšenia kapacít – keďže po novom bude musieť mať každá SZČO elektronickú schránku. Pôvodný projekt nezohľadnil ani nárast počtu občanov nad 18 rokov, keďže sa mylne predpokladal prirodzený úbytok používateľov. V skutočnosti bude najbližších 30 rokov počet používateľov pozitívne rásť, keďže priemerný vek dožitia na Slovensku je 78 rokov,“ reagovali z ministerstva.
Čo sa týka zhruba pol milióna živnostníkov (SZČO), niektorí už schránky aktivované majú. Ale demograficky jasné je, že trend rastu počtu občanov nad 18 rokov sa za posledné roky, odkedy sa na oprave portálu pracuje, výrazne nezmenil.
Uhradí nám EÚ viac na to isté?
Celkovo s novými nákladmi na celú opravu Slovensko.sk, ktoré MIRRI oproti pôvodným necelým 28 miliónom eur späťnásobilo na vyše 140 miliónov, vyvoláva otázky aj u ďalších subjektov.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý posudzuje všetky väčšie zákazky aj v IT, spochybnil, či bolo zvýšenie potrebné pre splnenie pôvodného míľnika: „Vytvorenie systému Platformy pre rozvoj a riešenie prioritných životných situácií malo stáť celkovo 27,7 milióna eur a následná prevádzka 1,9 milióna eur ročne. Táto investícia mala byť podľa štúdie dostatočná na splnenie míľnika plánu obnovy. Vo všeobecnosti platí, že v prípade, ak sa projekt zmení aj s vplyvom na celkové náklady, investor má povinnosť štúdiu aktualizovať, popísať zmeny v projekte a ich dôvod. Ministerstvu financií zatiaľ nebola zaslaná žiadosť o hodnotenie aktualizovanej štúdie projektu.“
Žiadosť o zvýšenie rozpočtu však MIRRI medzičasom zaslalo na národnú autoritu NIKA, ktorá je niečo ako koordinátor pre plán obnovy. Práve z neho majú ísť peniaze na opravu Slovensko.sk.
„Navrhované zvýšenie rozpočtu a jeho vplyv na časový harmonogram realizácie sú predmetom posudzovania NIKA,“ reagovali pre nadáciu z národnej autority s tým, že finálne stanovisko zatiaľ nebolo prijaté.
Únia totiž uhradí peniaze z plánu obnovy, len ak sa naplnia vopred stanovené míľniky, pričom posudzuje aj hospodárnosť a efektívnosť.
MIRRI: Pôvodný zámer by do dvoch rokov zlyhal
Preto sa Nadácia Zastavme korupciu u MIRRI zaujímala, ako posledné zvýšenie ceny a zmeny v zákazkách pomôžu pri plnení míľnika v danej oblasti. ÚHP už v júli pri preverení postupu prác upozornil, že nový systém mal byť dostupný na konci roka 2024, pričom už v lete bolo jasné, že jeho dodanie a nasadenie mešká a na niektoré časti nebolo vyhlásené ešte obstarávanie.
Zákazky v týchto týždňoch MIRRI síce zverejnilo, ale s novými parametrami, delením aj sumami.
„Zvýšenie rozpočtu projektu reflektuje potrebu zníženia rizika meškania aktuálneho nastavenia plnenia míľnika a urýchlenia implementácie kľúčových komponentov platformy, ako aj bezproblémového fungovania platformy,“ odpovedalo MIRRI s vysvetlením, že predošlé riešenie neriešilo „core“ vrstvu platformy, čo je nevyhnuté v niekoľkých častiach upgradovať a vo väčšine vybudovať nanovo. Podľa MIRRI tak hrozilo, že systém zlyhá s istotou do dvoch rokov.
Riziká vidia odborníci zo Slovensko.digital aj IT firmy zastrešené v IT Asociácii Slovenska (ITAS) aj v aktuálnej stratégii MIRRI. „Takáto súťaž je v rozpore s bežnou praxou a záujmami celého IT sektora,“ uviedli desiatky firiem v stanovisku IT asociácie. Jej členom je aj GlobalTel.
Pre neštandardný postup MIRRI sa Nadácia Zastavme korupciu obráti s podnetom na políciu.
