Bratislava 25. októbra (TASR) - Celosvetové hospodárstvo je čím ďalej, tým viac založené na vedomostiach a duševnej práci. Kým v roku 1900 manuálne pracovalo 83 % ľudí, v roku 1960 to bolo 51 % a v roku 2000 iba 30 %. Stále rastúcu úlohu duševnej práce potvrdzuje aj fakt, že kým v roku 1990 bolo iba 10 % čistého domáceho produktu vyprodukovaného "nemateriálne", v roku 2000 to bolo už 50 %. Budúcnosť je teda v znalostnej ekonomike a tomu by sa malo prispôsobiť aj Slovensko. V rámci dnešného HNClubu - Klubu Hospodárskych novín to uviedol prezident Slovak Telecomu (ST), Miroslav Majoroš. "Slovensko už svoje nerastné zdroje vyčerpalo dávno v minulosti. Jediným zdrojom, ktorý nám tu zostáva, je sivá kôra mozgová," zdôraznil Majoroš. Súčasný prílev zahraničných investícií na Slovensko, najmä do automobilového priemyslu, je však práve v oblasti manuálnej práce. Preto sú podľa Majoroša plány vlády budovať konkurencieschopnosť SR na báze vedomostnej ekonomiky správne.
Ako tvrdí, dôležité je najmä rozširovanie prístupu k internetu v domácnostiach. Rozhodujúcou brzdou v tejto oblasti nie sú podľa neho iba peniaze. "Nie je ich vždy nedostatok. Stačí si uvedomiť, že Slováci ročne prestávkujú a pretipujú 28 miliárd Sk," uviedol Majoroš. Úlohu štátu preto vidí v zavádzaní elektronických služieb verejnej správy tak, aby počítač a internet prinášali ich užívateľom aj praktický osoh. Ďalej by sa štát mohol angažovať aj v budovaní informačnej infraštruktúry. Keďže súkromné spoločnosti ju prevádzkujú iba v oblastiach, ktoré sú na to z komerčného hľadiska vhodné, štát by sa mal zamerať na tie, kde sa to podnikateľom neoplatí.
Program MINERVA ako aj Lisabonskú stratégiu pre Slovensko ocenil aj generálny riaditeľ Hewlett Packard Slovensko, Peter Weber. Ten vidí do budúcna dva možné scenáre, pesimistický a optimistický. Prvý z nich je reálny, ak sa zdroje do budovania vedomostnej ekonomiky nezvýšia, či nedôjde k zmenám v školstve. Výsledkom bude strata konkurencieschopnosti, zaostávanie za bohatými krajinami, odchod talentovaných ľudí do zahraničia a slovenská ekonomika založená na lacnej pracovnej sile.
Optimistický variant predpokladá podporu vedomostnej ekonomiky, elektronizáciu verejnej správy, reformu školstva a budovanie infraštruktúry. Slovensko by vďaka tomu bolo schopné rýchlejšie dobiehať bohatšie štáty, produkovať odborníkov a prispôsobovať sa pružne globálnym zmenám.
Práve dosiahnutie týchto cieľov je podľa ministra financií obsahom programu MINERVA, ktorý by mal pomôcť budovať konkurencieschopnosť Slovenska na báze znalostnej ekonomiky. Program predpokladá dokončenie a udržanie štrukturálnych reforiem ako aj investície do vzdelania, či informatizácie spoločnosti. Mikloš veľký význam prikladá najmä využitiu zdrojov EÚ, ktoré by Slovensko malo dostať v programovacom období na roky 2007 až 2013. Ročne by malo "v čistom" získať z rozpočtu EÚ miliardu eur, pričom Mikloš by rád smeroval čo najviac peňazí práve do znalostnej ekonomiky.
Rozhodujúca bude príprava národného referenčného rámca, na základe ktorého sa majú peniaze z eurofondov rozdeliť. Jeho konečná podoba ešte nie je schválená, preto minister kompetentných vyzval, aby predkladali čo najviac projektov do tzv. zásobníkov. Ak ich totiž nebude dostatok, môže sa stať, že peniaze budú smerovať aj do oblastí, ktoré považuje za menej efektívne. "Musíme sa snažiť rozdeliť peniaze tak, aby sa skutočne vyčerpali. Preto je potrebné predkladať aspoň rámcové projekty, aby sme vedeli, aký je o nezáujem," dodal Mikloš.
