BRATISLAVA 11. novembra (SITA) - Straty z odloženia vstupu do eurozóny by podľa analytika VÚB Zdenka Štefanidesa prevýšili prípadné výhody. "Hlavnou stratou by bola strata dôveryhodnosti krajiny. Veď stratégia prijatia eura v roku 2009 bola prednedávnom odobrená parlamentom a Slovensko bolo len minulý týždeň pochválené Európskou komisiou ako krajina, ktorá z kandidátskych krajín patrí medzi najlepšie pripravené na skoré prijatie eura po technickej a administratívnej stránke," uviedol pre agentúru SITA. Odloženie, respektíve zneistenie záujmu krajiny o skoré prijatie eura by malo podľa neho za následok zneistenie investorov týkajúce sa ochoty budúcej vlády pokračovať v ozdravovaní verejných financií a jej záujmu na znižovaní inflácie. "Následné zneistenie investorskej obce by pravdepodobne spôsobilo zvýšenie rizikovej prirážky, ktoré by investori požadovali na slovenské finančné aktíva, vrátane vládnych dlhopisov a národnej meny," dodal Štefanides.
Analytik VÚB zároveň zdôraznil, že aj nedávne zvýšenie ratingu krajiny agentúrou Fitch bolo podmienené okrem iného dôverou, že Slovensko prijme jednotnú európsku menu v plánovanom termíne, 1. januára 2009. "Veľmi ľahko by sa tak mohlo stať, že odloženie či zneistenie vstupu Slovenska do eurozóny by mohlo spôsobiť oslabenie koruny a cez zvýšenie úrokových sadzieb utlmenie domáceho dopytu a rastu ekonomiky," konštatoval Štefanides. Podľa neho aj skúsenosti susedných krajín, Maďarska a Poľska, ktoré nedávno spochybnili svoju schopnosť či záujem o dovtedy deklarované ciele skorého prijatia eura, tieto hrozby len potvrdzujú.
Podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana je pritom slovenská ekonomika už v súčasnosti dostatočne silná na to, aby prijala euro, pričom zostáva iba splniť dve zo štyroch Maastrichtských kritérií. Ako dodal, odložením vstupu krajiny do eurozóny by sa viac stratilo, ako získalo, pretože ekonomika je už nastavená tak, aby sa podarilo konvergenčné kritériá naplniť v roku 2007. "Bolo by to ako pristávanie s veľkým lietadlom, s tým, že desať centimetrov nad pristávacou plochou si zmyslíte, či by nebolo zaujímavejšie pristáť na vedľajšej dráhe. S veľkou pravdepodobnosťou by sa musel pristávací manéver celý zopakovať," konštatoval Kotian, podľa ktorého je povolebný rok takmer ideálny na plnenie Maastrichtských kritérií. "Ak by však nasledujúca vláda neznížila deficit verejných financií hneď v povolebnom roku, tak už sa jej to s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí počas celého funkčného obdobia, najmä kvôli rastúcim nákladom na dôchodkovú reformu a blížiacim sa nasledujúcim voľbám," dodal hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne. Slovensko by tak podľa neho odložením vstupu do eurozóny o jeden rok stratilo minimálne ďalšie tri roky a takáto zmena stratégie by sa negatívne prejavila na ratingu Slovenskej republiky.
Otázka výmenného kurzu pri prípadnom neskoršom vstupe do eurozóny je podľa Kotiana nejasná. "V zásade platí, že neskorší vstup by mohol dať priestor korune v spevňovaní. Čiastočne by na tom získali tí, ktorí majú nainvestované v korunách, na druhej strane by na tom čiastočne tratili podniky a ľudia, čo majú úvery v korunách. Centrálna banka však môže takýto efekt do veľkej miery eliminovať podstatne nižšími úrokovými sadzbami," konštatoval Kotian. Dôležitejšie ako časovanie teda podľa neho je, aby konečný výmenný kurz bol čo najmenej ovplyvnený administratívnymi zásahmi, napríklad intervenciami, a podľa možnosti čo najlepšie odzrkadľoval reálny stav ekonomiky.
Analytik Ľudovej banky Mário Blaščák nevidí žiadny dôvod na posunutie plánovaného prijatia eura. Odloženie plánovaného vstupu do eurozóny z roku 2009 na neskorší termín by podľa neho mohlo zapríčiniť stratu dôvery investorov v plnenie fiškálnych cieľov vlády. Avšak ako povedal, neskoršie zavedenie eura by pravdepodobne ovplyvnilo trhy len krátkodobo tak, ako to bolo v ostatných krajinách V4, ktoré sa vzdali pôvodných plánov na prijatie spoločnej meny. Z dlhodobého hľadiska má koruna podľa neho šancu teoreticky posilniť na silnejšie úrovne. "Možné dosiahnutie lepšieho konvergenčného kurzu by tak bolo výhodnejšie pre občanov, avšak menej výhodné pre firmy," povedal Blaščák. Zároveň analytik Ľudovej banky dodal, že úspora transakčných nákladov, ktorá je jedným z hlavných dôvodov pre včasné zavedenie eura, sa podľa neho preceňuje. Podľa neho totiž nebude natoľko významná, aby výraznejšie zrýchlila už aj tak dnes značne vysoký hospodársky rast na Slovensku.
Tieňový minister financií z opozičnej strany Smer - Sociálna demokracia Igor Šulaj preferuje zavedenie eura na Slovensku najskôr v roku 2010 alebo 2011. Ako uviedol pre agentúru SITA, slovenská ekonomika nie je podľa neho dostatočne silná, aby mohla krajina prijať spoločnú európsku menu už v roku 2009, ako to plánuje súčasná vláda. Šulaj spája odloženie prijatia eura o jeden alebo dva roky predovšetkým so zvýšením ekonomickej sily obyvateľstva. Rovnako podľa neho existuje predpoklad pre výraznejšie posilňovanie slovenskej meny. "Ľudia by tak za svoje úspory po zavedení eura dostali viac ako pri vstupe do eurozóny v roku 2009, čo by vytváralo predpoklad na vyšší domáci dopyt," uviedol Šulaj.
