BRATISLAVA 26. novembra (SITA) - Slovenská republika vstúpila v noci z piatka na sobotu 26. novembra do európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Informoval o tom v sobotu na tlačovej konferencii podpredseda vlády SR a minister financií Ivan Mikloš. Slovensko tak podľa neho začína plniť aj posledné maastrichtské kritérium, ktorým je kurzová stabilita. "Po dohode všetkých zúčastnených strán sa centrálna parita koruny voči euru stanovila na úrovni 38,455 Sk za jedno euro. Na návrh Slovenska sa stanovila na úrovni trhového kurzu," povedal Mikloš. Ako dodal, slovenská mena bude v ERM II využívať štandardné fluktuačné pásmo +15 % / -15 % okolo centrálnej parity. "Na rozdiel od väčšiny krajín, ktoré do ERM II vstúpili v roku 2004 alebo začiatkom tohto roka, Slovensko neprijalo žiadne jednostranné záväzky, ktoré by obmedzovali flexibilitu kurzu prísnejšie ako štandardné fluktuačné pásmo," dodal minister.
Dôvodom, prečo slovenská strana sama požiadala o stanovenie centrálnej parity na trhovej úrovni, je podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka do istej miery aj tohtoročný vývoj kurzu slovenskej meny voči euru. "Od marca tohto roku vykazovala slovenská koruna pomerne veľkú stabilitu. V prostredí, keď kurz relatívne dlhú dobu vykazuje stabilitu, nie je dôvod, prečo by sme sa mali snažiť dohodnúť inú ako trhovú hodnotu, teda ísť nadhodnocovať alebo podhodnocovať korunu," uviedol Šramko.
Slovensko do ERM II vstúpilo po dohode s krajinami eurozóny, Európskou centrálnou bankou a ďalšími členmi ERM II, ktorí sú zatiaľ mimo eurozóny. "Uskutočnené reformy a dôsledné dodržiavanie konvergenčného programu umožnili úspešne ukončiť rokovania o vstupe Slovenska do ERM II v mimoriadne krátkom čase," povedal Mikloš, podľa ktorého rýchly vstup do ERM II umožní skoršie hodnotenie konvergencie v roku 2008 a ponechá viac času na posledné technické prípravy na zavedenie eura od roku 2009. "Kým doteraz sme okolité krajiny stále dobiehali, teraz sme Českú republiku, Maďarsko a Poľsko jednoznačne predbehli v procese prípravy vstupu do eurozóny," povedal Mikloš.
Podľa guvernéra NBS je vstup do ERM II veľmi významným krokom, ktorý potvrdzuje kontinuitu snahy pri prijatí eura. "Myslím si, že to potvrdí ďalej veľmi dobrý obraz, ktorý Slovensko má v zahraničí, potvrdí to ďalšiu istotu pre investorov, či už z oblasti financií alebo iných oblastí," dodal. Podľa Šramka pritom Slovensko získalo významnú podporu vstupu do ERM II nielen od krajín eurozóny, krajín, ktoré sú v súčasnosti členmi ERM II, ale aj od krajín, ktorých vstup do mechanizmu výmenných kurzov ešte len čaká. Dôkazom dobrého makroekonomického vývoja v krajine bolo podľa neho aj rokovanie o vstupe Slovenska do ERM II, ktoré bolo extrémne krátke aj v porovnaní so zvyšnými krajinami, ktoré do systému vstúpili skôr. "Všetky krajiny sa veľmi rýchlo zhodli na tom, že Slovensko v podstate spĺňa kritériá, že vstupuje v správnu dobu a je reálnym kandidátom na zavedenie eura podľa národného programu, teda 1. januára 2009," povedal
NBS podľa jej guvernéra vníma vstup do ERM II aj ako ďalšie poistenie stability kurzu. "Samozrejme sú tam hraničné hodnoty na strane posilňovania a oslabovania, na ktorých existujú automatické intervencie. Z hľadiska našej menovej politiky platí, že kontinuálne pokračujeme v tom, že pokiaľ by nastali výkyvy aj v rámci stanoveného fluktuačného pásma, budeme využívať všetky nástroje vrátane intervencií na to, aby vývoj kurzu slovenskej koruny zodpovedal vývoju ekonomiky krajiny," povedal.
Za dôležité označil minister Mikloš, že slovenská koruna sa vo vnímaní investorov vyčlení z regionálnych vplyvov, ktorým doteraz často podliehala. "Zmenou kurzového režimu z plávajúceho na ERM II je slovenská koruna v inom postavení ako meny ostatných krajín Visegrádskej štvorky, ktoré majú naďalej plávajúci kurz," dodal Mikloš, podľa ktorého nepredvídateľné pohyby spôsobené práve vplyvom regiónu boli pre malú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, obrovským nákladom. "Preto vnímam ako veľmi dôležité, že sa vyčleníme z tohto priestoru a že sa zvýši miera istoty," uviedol.
Slovensko však môže z európskeho mechanizmu výmenných kurzov pri neplnení stanovených podmienok aj vypadnúť. "To neplnenie pravidiel by bolo možné vtedy, keby vláda uskutočňovala inú ekonomickú politiku, ako uskutočňovala doteraz. Kľúčový bude vzťah miezd a produktivity práce a udržanie štrukturálnych reforiem," povedal Mikloš s tým, že by to však bol veľmi negatívny signál pre investorov, trhy a aj pre ostatné krajiny eurozóny. "Bude veľmi dôležité a dokonca dôležitejšie ako doteraz, aby sa uskutočňovala zodpovedná hospodárska politika. Toto je faktor, kde hrozí najväčšia miera neistoty z hľadiska budúceho vývoja," uzavrel Mikloš.
