kého oživenia v západnej Európe. Ich argumentáciu včera podporil i názor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Na základe posledných vyjadrení šéfa ECB Jeana-Clauda Tricheta sa očakáva, že Banková rada ECB na štvrtkovom zasadaní zvýši základnú sadzbu na 2,25 percenta. Bude to prvá zmena úrokov v eurozóne za dva a pol roka, keď banka držala sadzbu na historickom minime dve percentá.
Zvýšenie sadzieb naznačil guvernér ECB po prvý raz pred zhruba dvoma týždňami. "Rada banky je pripravená rozhodnúť o posune úrokových sadzieb a miernom rozšírení súčasnej úrovne intervenčných sadzieb, aby vzala do úvahy riziko ohrozenia cenovej stability," povedal Trichet 18. novembra na bankovej konferencii vo Frankfurte. Minulý týždeň však dal najavo, že na toto zvýšenie zrejme nebude naväzovať séria ďalších podobných krokov.
Najdôraznejšie proti plánovanému kroku ECB vystúpil predseda takzvanej euroskupiny ministrov financií eurozóny a jeden z nositeľov predikátu "pán Euro" Jean-Claude Juncker. Ten v posledných dňoch na rôznych fórach vrátane Európskeho parlamentu povedal, že nepovažuje zvýšenie sadzieb za nutné, pretože nehrozí žiadny znepokojivý vývoj inflácie. Zdraženie úverov by mohlo poškodiť už i tak slabú spotrebiteľskú dôveru v eurozóne, povedal luxemburský premiér a minister financií.
Jedným z dôvodov obáv ECB z rastu inflácie je akcelerácia rastu množstva peňazí v obehu. Rast najširšieho ukazovateľa peňažnej zásoby eurozóny M3 sa síce v októbri spomalil, stále však bol podľa včerajších údajov na ôsmich percentách, teda vysoko nad stanoveným cieľom 4,5 percenta. ECB tento ukazovateľ sleduje ako jedno z vodidiel svojej menovej politiky, pretože zvýšený rast peňažnej zásoby zosilňuje inflačné tlaky. Zvýšenie úrokov by malo oslabiť expanziu úverov, ktoré sú hlavným motorom rastu peňažnej zásoby. (čtk)
