BRATISLAVA 1. decembra (SITA) - Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) Aegon nesúhlasí s návrhom, podľa ktorého by mohol klient prvýkrát prestúpiť z jednej DSS do druhej až po dvoch rokoch od zápisu jeho zmluvy do registra sporiteľov Sociálnej poisťovne. Ako ďalej informoval predseda predstavenstva DSS Aegon Peter Brudňák, takýto návrh poškodzuje návrhy sporiteľov, ktorí pri vstupe do druhého piliera počítali s možnosťou zmeny DSS po roku sporenia. "V súčasnosti neexistuje žiaden dôvod, ktorým by bolo možné ospravedlniť zhoršenie postavenie dôchodkových sporiteľov obmedzením ich voľných prestupov do inej DSS," zdôraznil Brudňák. DSS Aegon sa chce podľa neho dištancovať od názoru, že všetky DSS chcú obmedzením práv občanov zabrániť prestupom klientov.
V súčasnosti zákon takéto prestupy obmedzuje tým, že výmena DSS je možná až po roku sporenia, a potom len v šesťmesačných intervaloch. "Tieto podmienky boli známe všetkým spoločnostiam, ktoré žiadali o licenciu. Podľa DSS Aegon tak nie je úlohou dôchodkovej správcovskej spoločnosti obmedzovať možnosť slobodného rozhodnutia klientov," konštatoval Brudňák. Národná rada SR bude rokovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý umožňuje klientovi DSS prestúpiť z jednej DSS do druhej prvýkrát až po dvoch rokoch, na decembrovej schôdzi. Návrh predložila poslankyňa Slobodného fóra Ľubica Navrátilová a schválil ho sociálny výbor.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) privítala rozhodnutie parlamentného výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý schválil pozmeňujúci návrh na predĺženie obdobia zákazu prestupov klientov dôchodkových správcovských spoločností o ďalší rok. Pre agentúru SITA to 24. novembra tohto roka uviedol podpredseda ADSS Peter Socha. Predĺženie obdobia zákazu prestupu sporiteľov do inej DSS je reakciou na obavy dôchodkových spoločností z možného silného tlaku na prestupy klientov po 1. januári budúceho roka. Podľa reakcie hovorcu ministerstva práce Martina Danka z konca novembra je paradoxné, že dôchodkové spoločnosti sa obracajú na štát, aby reguláciou a obmedzením práv občanov na prestupy riešil situáciu, ktorú si spôsobili samotné spoločnosti. Podľa Danka to boli totiž práve penzijné spoločnosti, ktoré si najali sprostredkovateľov a určili im provízie za získanie klientov.
