Bratislava 12. januára (TASR) - Konzorcium TwoOne má záujem o návratnosť investovaných prostriedkov v prípade, že vláda SR mu predá 66-% podiely v bratislavskom a košickom letisku. To nebude možné bez rozvoja obidvoch letísk. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii zástupca spoločnosti Penta, člena konzorcia TwoOne, Jozef Oravkin.
Podľa neho tvrdenia, že výhodnejšie pre rozvoj bratislavského letiska bude, ak ho nebude vlastniť Schwechat, vyvracia štúdia vypracovaná renomovanou spoločnosťou. Štúdia sa zaoberá vzťahom viedenského a bratislavského letiska a konštatuje sa v nej, že konkurencia v tomto regióne nevytvára nový trh, ale len prerozdeľuje už existujúci, uviedol Oravkin. V prípade, že budú konkurentmi, podľa neho pripadne na bratislavské letisko v budúcnosti len okolo 2,2 milióna cestujúcich a na viedenské približne 27 miliónov. Jednotný systém letísk by však na bratislavské letisko priviedol 5 až 6,5 milióna a Viedni by pripadlo okolo 22 až 24 miliónov cestujúcich.
Ako uviedol predseda predstavenstva Flughafen Wien AG Herbert Kaufmann, príkladom úspešnej spolupráce medzi letiskami s rovnakým vlastníkom sú letiská v Londýne, Paríži či Miláne.
Konzorcium ponúklo za letiská najvyššiu sumu, ktorá nie je ničím podmienená, bez akýchkoľvek účtovných trikov, zdôraznil Oravkin. Podľa neho sú ponúknuté investície do rozvoja letísk zmluvne garantované a prípadný rozdiel nepreinvestovaných prostriedkov bude doplatený štátu ako dodatočná kúpna cena. Za akcie bratislavského letiska ponúklo TwoOne 6 miliárd Sk a investície vo výške 7,9 miliardy Sk sú určené výlučne na projekty, ktoré súvisia s prevádzkou letiska, ako napríklad na terminál, dráhy či parkoviská. Okrem toho v rokoch 2006 až 2015 plánuje konzorcium preinvestovať ďalších takmer 9,4 miliardy Sk, z toho do rozšírenia letovej prevádzky vloží viac ako 5,6 miliardy Sk a takmer 4 miliardy Sk investuje do rozvoja infraštruktúry letiska. Plánované je aj autobusové a vlakové spojenie medzi Viedňou a Bratislavou. Dokončiť spojenie rýchlovlakom je podľa Kaufmanna naplánované na rok 2009.
Konzorcium ponúklo za akcie košického letiska 900 miliónov Sk a 380 miliónov Sk ako peňažný vklad na zabezpečenie financovania investícií. Okrem toho konzorcium plánuje v rokoch 2006 až 2015 investovať do letiska v Košiciach garantovanú sumu takmer 416 miliónov Sk a ďalších viac ako 495 miliónov Sk hodlá vložiť do investičných projektov.
Podľa Kaufmanna plánuje TwoOne využívať bratislavské letisko na lety z bodu do bodu a viedenské letisko by sa orientovalo na prestupovú dopravu. Ako zdôraznil, letisko Viedeň je na hranici svojich možností a výhodnejšie je rozšíriť kapacitu letiska Bratislava, než budovať nové dráhy na viedenskom letisku.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič v pondelok tento týždeň oznámil, že odporučí vláde SR schváliť ako investora pre bratislavské a košické letisko konzorcium TwoOne, pozostávajúce z viedenského letiska Schwechat, rakúskej Raiffeisen Zentral Bank AG a slovenskej finančnej skupiny Penta. V konečnom dôsledku o tom, kto získa 66-% podiely v letiskách Bratislava a Košice, rozhodne vláda SR.
Minister Prokopovič pôvodne avizoval, že vláda by sa predajom podielov v letiskách mala zaoberať a určiť definitívneho víťaza tendra na rokovaní na budúci týždeň v stredu. Výhrady k privatizácii letísk v Bratislave a Košiciach však už prezentovali dve vládne strany, KDH aj SMK. Preto sa lídri vládnych strán zídu vo štvrtok 19. januára v sídle KDH na Koaličnej rade.
Privatizačná komisia vyberala zo 4 záujemcov o bratislavské i košické letisko. Za víťaza určila a ministrovi dopravy odporučila navrhnúť vláde ako investora konzorcium TwoOne. Druhým záujemcom bolo konzorcium ISAP (Independent Slovak Airport Partners), zložené z nemeckého letiska Kolín-Bonn, infraštrukturálneho fondu Galaxys a holandskej spoločnosti SNC - Lavalin International Inc. a rakúskej Airport Consulting Vienna. Do užšieho výberu sa dostal aj španielsky Abertis Infraestructuras A. S. s britskou spoločnosťou TBI Plc. a slovenskou J&T Finance Group, a. s. Štvrtým záujemcom o letiská bola turecká firma TAV - Tepe Akfen Ventures.
