BRATISLAVA 22. februára (SITA) - Vláda na stredajšom rokovaní vyjadrila nesúhlas s návrhom skupiny poslancov za KSS, Smer-SD a ĽS-HZDS na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov. Navrhovaný zákon tiež neodporúča prijať Legislatívna rada vlády, ani Ministerstvo financií SR (MF). Poslanecký návrh upravuje podmienky pre čiastočné odškodnenie klientov finančných inštitúcií Horizont Slovakia a.s., B.M.G. Invest, s.r.o., Drukos, a.s., BDV družstvo, Autodrukos, s.r.o., AGW Holding, a.s., AGW, s.r.o. a Sporoinvest, a.s. O čiastočné odškodnenie by mohla oprávnená osoba podľa návrhu požiadať do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Tú predkladatelia navrhujú od 1. januára 2007. Návrh zákona posunul parlament koncom januára do druhého čítania.
Ako sa uvádza v stanovisku rezortu financií k návrhu zákona, nebankových subjektov bolo 49 a návrh zákona sa týka len ôsmich z nich. "Išlo by o selektívne odškodnenie, čo nie je v súlade s Ústavou SR," konštatuje ministerstvo. Predkladatelia navrhujú, aby výška odškodnenia vychádzala z istiny, ktorú vkladateľ vložil do nebankového subjektu. Maximálna výška istiny je pritom 1 mil. Sk. Finančné dôsledky tohto návrhu predkladatelia vyčíslili na 3,6 mld. Sk. Podľa rezortu financií je však takýto návrh rizikový. "Finančné prostriedky podľa navrhovaného materiálu nie sú pokryté v schválenom štátnom rozpočte na rok 2006, ani v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 a nie sú tiež vytvorené rezervy na krytie týchto dôsledkov," uviedlo ministerstvo vo svojom stanovisku.
V návrhu zákona takisto nie je podľa rezortu vymedzený postup, spôsob preukazovania a doklady, ktoré sa vyžadujú na predloženie v žiadosti o čiastočné odškodnenie. Za nedostačujúce považuje aj tvrdenie predkladateľov, že štát nekonal, nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody a že príslušné orgány nekonali podľa zákonov, čím umožnili páchanie trestnej činnosti. Nebankové subjekty vykonávali podľa MF svoju činnosť v zmysle Obchodného zákonníka a nešlo teda o subjekty finančného trhu, na ktoré by mohli ministerstvo financií, Úrad pre finančný trh alebo Národná banka Slovenska na základe v tom čase platných zákonov dohliadať, udeľovať im povolenia a sankcie. Štát podľa rezortu na vzniknutú situáciu reagoval prijatím viacerých legislatívnych opatrení na obmedzenie podnikania takýchto subjektov.
Vláda sa v stredu zaoberala aj návrhom novely zákona o spotrebnej dani z liehu. Návrh, ktorý kabinet schválil, podľa rezortu financií reaguje na poznatky z uplatňovania súčasného zákona v praxi a upresňuje niektoré jeho ustanovenia. Novela napríklad spresňuje definície týkajúce sa podmienok oslobodenia od spotrebnej dane z liehu, užívateľského podniku alebo podmienky pre prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia. Upravuje tiež používanie aróm na účely oslobodené od spotrebnej dane z liehu a rozšírenie daňových skladov o nové typy, v ktorých možno v pozastavení dane lieh prijímať, skladovať a odosielať, ako aj o sklad liehu, v ktorom sa lieh používa na výrobu aróm. Novela tiež zavádza povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu.
