Viedeň 11. mája (TASR) - Bulharsko, kandidátska krajina na vstup do Európskej únie (EÚ), by mohlo podľa odhadu rakúskej Bank Austria Creditanstalt (BA-CA) vstúpiť do eurozóny už v roku 2010, teda skôr ako veľké nové krajiny EÚ - Poľsko, Česko a Maďarsko. Kandidátske krajiny v juhovýchodnej Európe sú na tom už dobre v snahe o zavedenie eura. Aj Rumunsko a Chorvátsko by mohli zaviesť euro možno už v roku 2012. Uvádza sa to v dnes zverejnenej analýze.
Experti BA-CA nemajú pochybnosti o zavedení eura v Slovinsku od 1. januára 2007. Litve, ktorá rovnako ako Slovinsko podala v marci žiadosť o vyhodnotenie pripravenosti na euro, by sa to však nemuselo podariť. "Predpokladáme, že Slovinsko dostane pozitívne hodnotenie. Litve by to však z dôvodu trochu vyššej inflácie nemuselo stačiť," domnieva sa hlavná ekonómka BA-CA Marianne Kagerová.
V polovici mája zverejnia Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB) svoje posudky, ktoré budú predbežne rozhodujúce pre rozhodnutie Rady Ecofinu, ktorý tvoria ministri financií EÚ, začiatkom júna a Rady EÚ, tvorenej prezidentmi, koncom júna.
Slovinsko spĺňa všetky požadované kritériá pre vstup do eurozóny: nové zadlženie je pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), povolený celkový verejný dlh 60 % HDP bude výrazne nižší a dlhodobé úroky sú pod 5,3 %. Aj výmenný kurz je stabilný. Kritérium minimálne 2-ročnej účasti v mechanizme výmenných kurzov ERM II, "čakárni na euro", bude splnené na konci júna 2006. Dodržanie inflačného kritéria, ktoré je teraz na úrovni 2,6 %, bolo na ceste k euru "najväčšou hospodársko-politickou výzvou, ktorú sa podarilo zvládnuť dobre koordinovanými opatreniami centrálnej banky a vlády," znie záver expertov BA-CA.
Litva naproti tomu tesne prekročila maastrichtské inflačné kritérium. Napriek 5-krát vyššej dynamike hospodárstva, ako je v eurozóne - rast HDP dosiahol v roku 2005 v Litve 7,5 % - sa inflácia aktuálne nachádza iba o 0,4 percentuálneho bodu nad priemerom v krajinách eurozóny. Pochybnosti o udržateľnosti dosiahnutej cenovej stability by však mohli byť definitívnym impulzom pre negatívne hodnotenie pripravenosti na euro.
Aj Estónsko, ktoré pôvodne plánovalo zaviesť euro začiatkom roka 2007, vykazuje príliš vysoké hodnoty inflácie. Vzhľadom na pretrvávajúcu dynamiku rastu a s tým spojený inflačný tlak nemožno v prípade Estónska a Litvy podľa odhadu BA-CA vylúčiť viacročné čakanie na vstup. Po tom, čo sa aj u Estónska ukazuje ako málo realistický dátum vstupu do eurozóny rok 2008 v dôsledku vývoja inflácie, je možné si predstaviť spoločný vstup všetkých 3 pobaltských krajín do eurozóny najskôr v roku 2009. Potom by mohlo byť na euro pripravené aj Slovensko, ktoré sa od novembra 2005 zúčastňuje na mechanizme výmenných kurzov ERM II.
"Vo väčších krajinách spomedzi nových členov EÚ, teda Poľsku, Česku a Maďarsku, nebude možné ešte v tomto desaťročí počítať s eurom," myslí si hlavná ekonómka Kagerová. V Česku, ktoré už dnes spĺňa kritériá na prijatie eura, sa nechcú, rovnako ako v Poľsku, vzdať samostatnej politiky výmenných kurzov a menovej politiky. V Maďarsku je hlavnou prekážkou rýchlejšieho zavedenia eura chýbajúci pokrok pri sanácii verejného rozpočtu. Povolenú hranica nového zadlženia 3 % HDP krajina v roku 2005 výrazne prekročila. Napriek tomu, že vláda, ktorá bola nedávno potvrdená v úrade, avizovala úsporné opatrenia, možno počítať s tým, že sa iba pomaly bude približovať k tomuto cieľu, konštatuje sa v analýze. Pre Poľsko a Maďarsko platí ako cieľový dátum na zavedenie eura rok 2012, Česko by tak mohlo urobiť o rok skôr.
