Bratislava/Banská Bystrica 8. júna (TASR) - Daňové riaditeľstvo SR (DRSR) považuje vyjadrenie Európskej komisie (EK) o nezákonnom odpustení dane spoločnosti Frucona Košice, a. s., za stanovisko, ktoré potvrdilo nezákonný postup Daňového úradu (DÚ) Košice IV a potvrdilo stanovisko DRSR, ktoré sa snaží celý čas presadiť.
Hovorca DRSR Róbert Merva tak reagoval na dnešné rozhodnutie EK, že odpísanie daňového dlhu vo výške 416,5 milióna Sk spoločnosti Frucona Košice, a. s., pôvodne hlavnému výrobcovi liehovín na Slovensku, predstavuje protiprávnu štátnu pomoc, a preto je nezlučiteľné so spoločným trhom. Odpísaním dlhu sa podľa EK narušila hospodárska súťaž. Komisia preto rozhodla, že Slovensko musí vymáhať nedovolenú pomoc od spoločnosti Frucona aj s úrokmi.
Podľa DRSR bolo odpísanie daňového dlhu vo výške 416,5 milióna Sk, ktoré uznal aj vyrovnací súd v konkurznom konaní, neprimerané ekonomickému stavu spoločnosti a bolo aj v rozpore so zásadami poskytovania štátnej pomoci a bez súhlasu EK. "DRSR tieto námietky vznieslo aj priamo na vyrovnacom súde, ten ich však nebral do úvahy. Situáciu riešilo personálnou sankciou voči riaditeľovi DÚ Košice IV a podaním trestného oznámenia za zneužitie právomocí verejného činiteľa na jeho osobu," informoval TASR ďalej Merva.
Daňové riaditeľstvo SR v roku 2004 riešilo daňový dlh spoločnosti Frucona Košice vo výške 640,794 milióna Sk prihlásením pohľadávky do konkurzu. "Dlh vznikal v rokoch 2002 a 2003 v dôsledku povoľovania odkladu splátok najmä na spotrebnej dani 605 miliónov Sk a dani z pridanej hodnoty (DPH) 35 miliónov Sk," pripomenul Merva.
Frucona navrhla Daňovému úradu Košice IV. dlh umoriť konkurzným vyrovnaním vo výške 35 %, čo by znamenalo úhradu vo výške iba 223,5 milióna Sk a takmer 416,5 milióna Sk by zostalo nevyrovnaných.
Daňové riaditeľstvo SR s týmto návrhom nesúhlasilo a vtedajšiemu riaditeľovi DÚ Košice IV. prikázalo s návrhom nesúhlasiť. "Riaditeľ však pri hlasovaní o konkurznom vyrovnaní s návrhom súhlasil, čo bolo v rozpore so stanoviskom DRSR. Za svoje konanie bol personálne postihnutý a DRSR naňho podalo trestné oznámenie za zneužitie právomocí verejného činiteľa," dodal Merva.
DRSR svoje stanovisko obhajovalo aj tým, že spochybnilo výsledok hlasovania o konkurznom vyrovnaní a využilo všetky opravné prostriedky, aby dosiahlo jeho zrušenie na Krajskom súde v Košiciach a následne aj na Najvyššom súde SR.
Podľa Mervu vyrovnací súd formálne vyhlásil konkurzné vyrovnanie za skončené 30. decembra 2004. Vyrovnanie však bolo potvrdené na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 14. júla 2004 a právoplatnosť nadobudlo 23. júla 2004. Najvyšší súd 25. októbra 2004 odvolanie DRSR proti rozhodnutiu uznesením zamietol.
"DRSR v súčasnosti čaká na rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR o mimoriadnom dovolaní z 22. decembra 2004 a verí, že aj stanovisko EK k rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia vyrovnacieho súdu pozitívne prispeje," dodal na záver Merva.
EK dospela k názoru, že správanie daňového úradu nezodpovedalo správaniu, ktoré sa očakáva od bežného komerčného veriteľa v trhovom hospodárstve. Podľa nej daňový úrad by dosiahol vyššie uspokojenie svojich pohľadávok prostredníctvom konkurzného konania, v ktorom by došlo k predaju či likvidácii spoločnosti, a najmä prostredníctvom daňového exekučného konania, ktoré by umožnilo priamy predaj aktív spoločnosti. "Odpísanie dlhov z tohto dôvodu predstavuje štátnu pomoc," konštatuje v rozhodnutí EK.
Takáto pomoc by podľa EK bola zlučiteľná so spoločným trhom a usmerneniami komisie o pomoci na reštrukturalizáciu iba v tom prípade, ak by súvisela s udržateľným plánom reštrukturalizácie, ktorý by obsahoval analýzu stavu spoločnosti, okolnosti, ktoré doviedli spoločnosť do ťažkostí, jej slabých a silných stránok, ako i perspektív a ktorý by priniesol závery vo forme podrobných reštrukturalizačných opatrení. Takáto pomoc môže byť navyše poskytnutá iba v prípade, ak sa plán reštrukturalizácie dôkladne implementuje. "V prípade, že to tak nie je, sa pomoc poskytnutá spoločnosti považuje za prevádzkovú pomoc, na základe ktorej získala spoločnosť voči svojim konkurentom nespravodlivú výhodu," konštatuje na záver EK.
