BRATISLAVA - Stúpajúce ceny pohonných látok neustále zvyšujú náklady autobusových prepravcov. Podniky Slovenskej autobusovej dopravy však pravdepodobne tento rok ceny cestovného nezvýšia.
Samovoľne by cestovné zvýšiť ani nemohli, lebo ho reguluje príslušný samosprávny kraj. Zvýšenie cien by bolo navyše podľa viacerých podnikov SAD aj žúp sociálne neúnosné. Predstavitelia Trenčianskeho, Žilinského, Bratislavského, Prešovského a Trnavského samosprávneho kraja potvrdili, že cestovné sa zvyšovať nebude. Podniky SAD však od žúp pýtajú viac peňazí.
"Zvýšenie regulovaných cien neočakávame a ani nepovažujeme za správne riešenie, pretože by nastal pokles zákazníkov," povedal generálny riaditeľ SAD Prešov Miroslav Bíroš. Spoločnosť podľa neho požiadala prešovskú župu o zvýšenie pôvodného 68-miliónového rozpočtu na rok 2006 o 33 miliónov korún. "Ak nám kraj dotácie nezvýši, budeme nútení znížiť počet liniek až o 40 percent," povedal Bíroš.
Kto to má zaplatiť?
Hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková potvrdila, že prešovská SAD už od začiatku roka zvýšenie dotácie žiadala. "My peniaze nemáme. Sme toho názoru, že na financovaní krajskej dopravy by sa mal podieľať aj štát, pretože ide o prenesenú kompetenciu štátu," povedala.
Prenesená kompetencia štátu v tomto prípade znamená, že krajská samospráva vykonáva úlohy za štát a ten by sa na tom mal finančne podieľať. "Keby som išla do dôsledkov, tak tým, že by sme platili za niečo, čo nie je čisto v našej kompetencii, by sme vlastne porušili zákon," tvrdí o zvýšení dotácií pre SAD Fitzeková.
Názor, že doprava nie je čisto v právomoci žúp, ale ide o prenesenú kompetenciu štátu, zastávajú aj Bratislavský aj Trnavský samosprávny kraj. "Štát tvrdí, že ide o originálnu kompetenciu, ale my trváme na tom, že ide o prenesenú, a preto by mal štát istú časť aj platiť," povedal riaditeľ dopravy pre Trnavský samosprávny kraj Rudolf Kormúth. Štát by podľa neho mohol napríklad hradiť stratu, ktorá podniku vznikla zľavami na cestovnom. Za minulý rok poskytla podľa neho trnavská SAD zľavy za 140 miliónov korún.
"Trnavskej SAD dlhujeme za minulý rok 48 miliónov a každým mesiacom sa dlh zvyšuje, pretože zo zákona sme im povinní stratu hradiť. Ak sa spoluúčasť štátu dosiahnuť nepodarí, ostáva nám buď znížiť počet liniek, zvýšiť ceny, alebo v krajnom prípade zobrať úver," povedal Kormúth.
Niektorým župám však vlastný rozpočet stačí. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj v júni zvýšil dotácie pre SAD Bratislava o 19,8 milióna korún a Banskobystrický rozpočet SAD Banská Bystrica o päť miliónov.
Spor stále existuje
Nezhodu štátu a krajov v otázke kompetencií potvrdilo aj ministerstvo financií. "Áno, tento kompetenčný spor existuje. Vyjadrovať sa k nemu nie je ľahké, lebo ide o veľmi komplikovanú záležitosť. Veci budú hádam jasnejšie po programovom vyhlásení vlády," povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál. Riešenie v blízkej budúcnosti podľa neho nie je pravdepodobné, lebo ide "nielen o ekonomický, ale aj politický problém".
Sedem z ôsmich županov je z vládnej koalície, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan kandidoval s podporou Smeru.
Súčasná situácia samosprávnych krajov a podnikov SAD by sa mohla zlepšiť. Vláda minulý týždeň prerokúvala práve aktuálnu situáciu okolo rastu cien pohonných látok a jedným z bodov bolo aj prehodnotenie výšky dotácií pre SAD na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme.
Vláda zatiaľ však ku konkrétnym riešeniam nedospela, rokovanie prerušila.
