|
ILUSTRAČNÉ FOTO – archív SME |
e o pôdu s rozlohou vyše pol milióna hektárov. Pri priemernej cene 5 korún za štvorcový meter ide asi o 25 miliárd korún.
Majetok nemožno zobrať
Ústavný súd dal za pravdu generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorý v marci minulého roka označil prevod pôdy nezistených vlastníkov na štát a potom na obce za protiústavný a podal preto na Ústavný súd podnet.
„Podľa názoru Ústavného súdu nemožno ľudom tento majetok zobrať, pretože by bol porušený princíp právnej istoty ako súčasti právneho štátu, právo vlastniť majetok vrátane dedenia a právo na súdnu ochranu a na ochranu pred iným orgánom štátu,“ povedal hovorca Ústavného súdu Štefan Németh.
Verdikt súdu sa podľa Németha dal čakať. „Ústavný súd už mal predtým pochybnosti o tejto časti zákona, keď na základe podnetu generálneho prokurátora prijal predbežné opatrenie, ktorým bola jeho účinnosť pozastavená,“ povedal.
Genrerálna prokuratúra sa zatiaľ vyjadriť nechcela. „K tejto veci sa vyjadríme, až keď nám bude doručené písomné rozhodnutie Ústavného súdu,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová. Oficiálne zdôvodnenie rozhodnutia bude môcť súd zverejniť až keď ho doručia účastníkom konania, teda aj prokuratúre. Môže to trvať okolo dvoch týždňov, povedal Németh.
Je to dobrá správa
Podpredseda úradu geodézie, kartografie a katastra Peter Vojtko, ktorý ako jeden z prvých na sporné ustanovenie zákona upozorňoval, rozhodnutie víta. „Je to pre mňa veľmi dobrá správa, nestratil som ilúzie, že sme demokratický štát,“ povedal.
S výsledkom je spokojný aj ústavný právnik Radoslav Prochádzka, ktorý v minulosti tvrdil, že parlament ústavu neporušil. „Očakával som síce iné rozhodnutie, napriek tomu sa ním stotožňujem. Som rád, že som sa v odhade protiústavnosti mýlil,“ povedal.
Hneď po tom, ako Ústavný súd svoj nález vyhlási, stratí napadnutý paragraf zákona účinnosť. Do šiestich mesiacov musí parlament uviesť ustanovenie do súladu s ústavou, inak stratí platnosť.
K 1. septembru 2005 bolo podľa Vojtka vyše 800-tisíc nezistených vlastníkov pôdy. Ako pribúdajú nové zápisy v registri obnovenej evidencie pozemkov ich počet sa neustále zvyšuje. Dnes bude nezistených vlastníkov podľa Vojtka skoro milión.
Čo sú pozemky nezistených vlastníkov
Pozemky, ktorých meno vlastníka je známe, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo známe nie je.
Čo je register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)
Je to verejná listina, na základe ktorej dôjde k zápisom vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností. Zápis v katastri je pritom rozhodujúci z hľadiska určenia vlastníctva k pozemku.
Historické pozadie vzniku registra
Vzhľadom k rôznym politicko-právnym zmenám od roku 1945 dnešný kataster nehnuteľností neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V minulosti sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia (Benešove dekréty), prídely pôdy, združstevňovanie pôdy, dedičské konania či rôzne kúpne zmluvy medzi občanmi. Navyše, v pozemkových knihách sa neuvádzali adresy ľudí, ich dátumy narodenia, prípadne rodné čísla, čo je potrebné pri zápise vlastníctva predložiť dnes. Zvlášť negatívny vplyv na centrálnu evidenciu pozemkov malo to, že po roku 1951 zápis v pozemkovej knihe už nebol podmienkou vzniku a preukázania vlastníctva. Význam pozemkových kníh sa zásadne znížil, pretože sa nimi už nezakladalo právo. Po roku 1964 sa viedla tzv. evidencia nehnuteľností, ale tá tiež neobsahovala komplexné informácie o právach k parcelám.
Cieľ vzniku registra
Vykonať vlastnícku inventarizáciu pozemkov, identifikovať ich vlastníkov. Kataster nehnuteľností sa tak dá do súladu s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom.
Ako vzniká register
Údaje pre potreby registra zistené na základe rôznych listinných dôkazov a výpovedí svedkov zhromažďujú obecné komisie, pôsobiace na základe zákona 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Obnova evidencie pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim sa uskutočňuje v rámci konania, ktoré vytýči správny orgán. Slovensko bolo rozdelené podľa zákona do 5 kategórií, a to podľa kvality podkladov. V prvých dvoch kategóriách je správnym orgánom katastrálny úrad a v ďalších pozemkové úrady. Predmetom konania sú tie pozemky, ktoré nemajú v katastri založený list vlastníctva.
Neústavný paragraf 15
– Dňom 1. septembra 2005 pozemky s nezisteným vlastníkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností najmenej jeden kalendárny rok, prechádzajú ako opustené do vlastníctva štátu a do správy Slovenského pozemkového fondu alebo štátnej organizácie lesného hospodárstva, ak ide o pozemky, ktoré sú súčastou lesného pôdneho fondu a ktoré nie sú súčastou spoločnej nehnuteľnosti.
– Ak do 1. septembra 2005 nebudú pozemky s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľností najmenej jeden kalendárny rok, alebo ak sa zapíšu do katastra nehnuteľností po 1. septembri 2005, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím jedného kalendárneho roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností.
– Do jedného roka odo dňa nadobudnutia vlastníctva pozemkov štátom prechádzajú tieto pozemky do vlastníctva tej obce.
(Zdroj: zákon 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, krátené.)
Autor: iš
