Toto je jeden spôsob, ako sa dajú ukradnúť peniaze z banky. Pri druhom sú zlodeji oveľa sofistikovanejší - kradnú cez internet.
FOTO - SITA
BRATISLAVA - Elektronických útokov na účty ľudí v bankách zrejme pribúda. Šéf Asociácie bánk Ladislav Unčovský hovorí, že finančné inštitúcie pred dvoma mesiacmi upozornili na rastúci počet takýchto prípadov. „Ak klient prišiel neopatrným zaobchádzaním s heslami o peniaze, banka ho kompenzovala,“ povedal Unčovský. Samotné banky tvrdia, že počet útokov nerastie, ale podrobné štatistiky nezverejňujú.
Aj Marta Bujňáková z tlačového odboru policajného prezídia hovorí, že počet týchto podvodov stúpa. „No je to najmä vinou samotných klientov, ktorí si dôkladne nechránia heslo, používajú na bankové operácie počítače aj v internetových kaviarňach a v zamestnaní, čo zvyšuje riziko podvodu.“ Polícia bližšie údaje o internetových podvodoch nezverejňuje, keďže vraj ide o bankové tajomstvo. „Prípady phishingu a pharmingu, na ktoré nás klienti upozornia, sa sporadicky objavujú, v poslednom období však ich počet klesá,“ povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Miriam Fuňová. Niektoré banky zlepšili ochranu svojho internetbankingu, ale vraj len preto, lebo už aj na Slovensku sa objavili prípady zneužitia osobných údajov používateľov internetbankingu internetovými podvodníkmi, a klienti stále podceňujú ich odporúčania.
Prípady krádeží peňazí cez internet boli pred mesiacom medializované v Česku. Internetoví podvodníci pripravili o peniaze prostredníctvom internetbankingu niekoľkých klientov Komerčnej banky. Klienti sa stali obeťami tzv. phishingu. Podobný prípad zaznamenala aj Česká spořitelna. Obe banky potom zaviedli povinné autorizačné SMS správy.
Finančné domy na Slovensku tvrdia, že neoprávnená operácia, napríklad prevodný príkaz, je možná len vtedy, ak útočník získa prístupové heslá, ktoré klient používa pri komunikácii so serverom banky. Viaceré banky preto posielajú pri platbách autorizačné SMS. Klienti ich dostávajú bezplatne. „Útoky na samotný systém internetbankingu sme nezaznamenali,“ povedal hovorca Tatra banky Roman Začka.
Podľa jedného z počítačových odborníkov by mal klient pri prvom náznaku problémov radšej ukončiť prácu s internetbankingom. Akékoľvek zmeny alebo opakované žiadosti o vloženie autorizačných kódov by si mal overiť v banke.
Internetové útoky
Pri phishingu sa podvodník snaží zistiť osobné údaje e-mailovou požiadavkou, ktorá predstiera, že pochádza od klientovej banky. E-mail je „zamaskovaný“ podobnou adresou, akú má banka, prípadne odkazuje na webovú stránku s podobným dizajnom.
Nebezpečnejšou formou útoku je pharming. Klientovi pri komunikácii s bankou zlodej pomocou špeciálneho programu presmeruje e-mail na vernú kópiu bankového webu. Užívateľ tak nechtiac prezradí svoje identifikačné údaje, lebo netuší, že nie je spojený s bankou, ale s podvodníkom.
Autor: of
