BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Slovensko, ktoré sa v hodnotení konkurencieschopnosti ekonomík sveta umiestnilo podľa správy Svetového ekonomického fóra na 37. priečke, zaznamenalo najväčšie pozitíva v kategórii efektivita trhov. Ako na stredajšej tlačovej konferencii informoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róbert Kičina, pri tejto oblasti sa prejavili efekty reforiem, z ktorých je kladne hodnotený najmä daňový systém či flexibilita pracovného trhu. Výhodou Slovenska je v rámci efektivity trhov podľa výsledkov aj zdravý bankový sektor a dostupnosť úverov. Naopak, najhoršie výsledky dosahuje Slovensko podľa vyjadrení R. Kičinu v kategórii vzdelávania, pričom Slovensko má podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007 nízku mieru základného vzdelania. V oblasti makroekonomiky zaznamenalo Slovensko takisto samé negatíva. "Najväčším negatívom je reálny výmenný kurz koruny a eura, pričom posilňovanie koruny znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky. Ďalším negatívnym faktorom je deficit verejných financií," povedal Kičina.
Slovensko zaznamenalo v medziročnom porovnaní pokles v konkurencieschopnosti o jednu priečku. Pokles spôsobilo zaradenie nových krajín do rebríčka, z ktorých Barbados sa umiestil pred SR na 31. mieste. "Nič to však nemení na tom, že konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky kontinuálne rastie už od roku 2002," uviedol Kičina. Správa o globálnej konkurencieschopnosti zaradila SR medzi krajiny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a schopnosti zlepšovať podnikové procesy. Slovensko ťaží predovšetkým z realizovaných reforiem, ktoré sa významnou mierou podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredia v uplynulých rokoch. Správa podľa novej metodológie skúma ekonomiky z hľadiska deviatich pilierov dôležitých pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Okrem spomínaných kategórií efektivita práce, vzdelávanie a makroekonomika, to sú aj kategórie inštitucionálny rámec, infraštruktúra, technologická pripravenosť, vyspelosť podnikových procesov a inovácie.
Najproblematickejším faktorom podnikania je podľa výsledkov byrokracia, na druhom mieste je neadekvátna infraštruktúra, potom je to korupcia, prístup k financovaniu a reštriktívne pracovné predpisy. Flexibilita pracovného trhu spôsobuje problémy napríklad Poľsku, kde je najväčšia nezamestnanosť v Európskej únii. "Cesta k zlepšovaniu konkurencieschopnosti je teda práve cez flexibilitu pracovného trhu, čo trošku kontrastuje so zámermi súčasnej slovenskej vlády, ktorá sa chystá flexibilitu obmedziť," povedal Kičina. Ďalším veľmi dôležitým faktorom je podľa neho vzdelávanie, ktoré je kľúčom k dosahovaniu konkurencieschopnosti. "Tieto oblasti sú kľúčové aj pre SR, pretože cez ne môžeme zvyšovať našu konkurencieschopnosť," poznamenal R. Kičina.
Spomedzi 125 hodnotených krajín sa na prvom mieste umiestnilo po prvýkrát Švajčiarsko. Spojené štáty americké, ktoré boli vlani na prvom mieste, sa v tomto roku ocitli až na šiestom mieste, pričom problémom USA bola nestabilita verejných financií. V rámci krajín V4, ako aj v rámci celej Európskej únie, je na tom najhoršie Poľsko. Medzi najväčších skokanov patrí Chorvátsko, Turecko a Bulharsko. Záujemcovia o vstup do únie, teda Chorvátsko a Turecko, zrejme v rámci svojich ambícií prispôsobujú svoje podnikateľské prostredie a fungovanie verejných inštitúcií a tým sa posúvajú výrazne na lepšie miesta. Bulharsko sa prepadlo o jedenásť priečok na 72. priečku. Po ich vstupe do únie možnosť v budúcom roku očakávať celkový prepad konkurencieschopnosti Európskej únie práve kvôli Bulharsku a Rumunsku.
