FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
To, že ho ako podnikateľa živia autá, nie je náhoda. Od malička medzi nimi vyrastal. Narodil sa v Bratislave, kde si urobil strednú odbornú školu s maturitou. Jeho otec robil v technických službách, strýko v dopravnom podniku. On sa v osemnástich rokoch zamestnal v Slovenskej televízii ako vodič.
Od 70. rokov až po nežnú revolúciu v STV prešiel viacerými funkciami: vodič, dispečer, vedúci technického oddelenia, vedúci dopravy. Na sklonku 90. rokov mal na starosti 250 áut a 170 zamestnancov televízie. Dnes v Bratislave šéfuje vlastnej firme na pozemku, ktorý je situovaný bokom od ruchu mesta. Zamestnáva rovnaký počet ľudí.
„Všetci moji kamaráti za komunizmu emigrovali, zostal som tu iba ja. Som rád, že sa automobilizmus na Slovensku rozbehol a som rád, že som pri tom a môžem pomáhať pri jeho rozvoji,“ povedal Július Hron. Podnikateľ už na prvý pohľad pôsobí optimisticky. Ani on sa však nevyhol nepríjemným skúškam. Keď chcel vyplatiť svojich spoločníkov. Jeden z nich mal „veľké oči“ a svoju požiadavku neúmerne zvýšil. Na pomoc si dokonca prizval aj podsvetie.
„Privolal som políciu a po firme sa pohybovali kukláči.“ Spoločník nakoniec dostal vyplatený podiel v pôvodnej výške. „Ten človek však následne zmizol. Už ho nikto nikdy nevidel.“ Hron sa napokon ujal jeho synov. „Žiaľ, aj riešenie takýchto problémov je súčasťou podnikania. Vždy som sa snažil so všetkým slušne a korektne vyrovnať a vždy som stál a budem stáť pri svojich zákazníkoch, zamestnancoch, dodávateľoch a priateľoch.“
Biznis a charita
Manažérske schopnosti si začal Hron budovať ešte v televízii. Jeden z jeho kolegov - vodič - bol vychovaný v detskom domove. V „garáži“ teda vznikol nápad urobiť niečo pre opustené deti. „Uprosili sme hercov, nech idú zadarmo účinkovať do detských domovov. A na svete bol projekt Úsmev ako dar.“ Hron ho viedol 20 rokov. Získavať preň ľudí bolo podľa neho najlepšou manažérskou školou. „Každý manažér musí vedieť v prvom rade získať ľudí. Ak sa mu to podarí v neziskových projektoch, v biznise by nemal mať problém,“ hovorí Hron s ľahkým úsmevom.
Podieľal sa aj na príprave zákona, podľa ktorého sa deti majú vychovávať rodinne. Ako to súvisí s podnikaním? „Pomoc deťom a predaj áut sú zmysluplné činnosti, každá ma obohacuje iným spôsobom. Každá činnosť by mala mať zmysel.“
Plechová tvár a Američania
Na začiatku jeho podnikania boli ojazdené autá a súhra okolností. „Môj najbližší spoločník emigroval do Nemecka niekoľko rokov pred revolúciou. Jeho známy do našej firmy vložil základný kapitál.“ Na slovenskej strane mal zasa jeden zo spoločníkov skúsenosti s dovozom náhradných dielcov. Ďalší robil vedúceho servisu. „Ja som bol skôr na vedenie ľudí,“ povedal Hron. Partia bola na svete.
Podobne ako kedysi v televízii, aj dnes sa snaží byť klientom vždy poruke. Pomohol mu aj manažérsky kurz, ktorý v televízii dostal od amerických lektorov. Vo svojich výučbových metódach boli veľmi zrozumiteľní. Hrona a niektorých ďalších vybraných vedúcich vyzvali, aby napísali, ako si predstavujú svoju firmu o päť rokov. „Boli sme prekvapení. Nevedeli sme, čo s tým. Američania nám však povedali, že manažér, ktorý nevie, čo bude s jeho firmou o päť rokov, sa stane skôr hasičom problémov.“ Hrona oslovila myšlienka, že základnou úlohou manažéra je získať si ľudí. Na to má dve uši a len jedny ústa. Vraj preto, aby dvakrát toľko počúval, ako hovoril.
Započúval sa aj do svojho ja. Pri ojazdených autách pochopil, že na ich predaj treba mať žalúdok a hrošiu kožu. „Keď sa pokazí ojazdené auto a zákazník chce pomoc od predajcu, s plechovou tvárou mu musí vedieť povedať, že s tým už nemôže nič robiť, pretože sa na to nevzťahuje záruka.“ Jeho firma začala robiť biznis s jasnými pravidlami hry, so zárukou, s dovozom náhradných dielcov.
Dramatické chvíle
Ako sa Hron pozerá do budúcnosti? Nechce sa stať brzdou vo vlastnej firme. Snaží sa neustále vzdelávať, ale aj inšpirovať. Na to je najvhodnejšia mladá generácia so svojím entuziazmom a novými nápadmi. Po inšpiráciu nemusí chodiť ďaleko. Má tri deti vo veku 21, 25 a 15 rokov. „Chcem byť ten, čo prináša dobrý vietor, aby bol smer lode správny.“
Najtvrdšie roky svojej kariéry má za sebou. „Už nepracujem šestnásť hodín, ale len dvanásť,“ hovorí Hron pobavene. Medzi jeho najväčšie záľuby patrí rodina a, samozrejme, autá. Preto testovanie nových značiek na európskych autodrómoch robí sám. „Skvelé bolo napríklad testovať v Ríme nové Ferrari.“
Počas kariéry zažil aj veľmi dramatické chvíle. Keď boli v Macedónsku nepokoje, slovenský kamión s dvoma vodičmi z jeho vlastnej firmy išiel pomôcť ďalšiemu slovenskému kamiónu s humanitárnou pomocou. Na hraniciach medzi Maďarskom a Juhosláviou sa však stratil. Neskôr oboch vodičov našli mŕtvych. „Vložil som sa do vyriešenia prípadu úplne celý. Nepozeral som sa na peniaze,“ povedal Hron. Musel sa domáhať pomoci aj na slovenskom konzuláte v Belehrade. „Nakoniec sa nám s pomocou trenčianskych policajtov podarilo vypátrať, že ide o organizovanú skupinu. Chytili dvoch vrahov. Jeden dostal doživotie, druhý sa obesil v cele.“
Viac na www.leaders.sk
